DOMA Prírodné vodopády

Okrem krajinotvorného významu má väčšina z nich aj vedecký význam ako hmotný doklad rôznorodosti vývoja vodných tokov vyvíjajúcich sa v závislosti od geologickej stavby podložia, intenzity eróznych a denudačných pochodov a výškovej členitosti územia.

Veľkosťou vodopádov a ani mohutnosťou prepadajúceho množstva vody cez skalné stupne nepatrí Slovensko medzi krajiny preslávené vodopádmi akými sú napríklad niektoré severské krajiny, alebo Island. Možno nás zaradiť medzi krajiny s veľkou početnosťou vodopádov, keďže ich evidovaný počet dosahuje na území Slovenska viac, ako dve stovky.

Nachádzajú sa prakticky vo všetkých orografických celkoch, okrem nížin Slovenska. Sústreďujú sa najmä na horných úsekoch vodných tokov (horské bystriny). Vyskytujú sa tiež na postupne narastajúcich sedimentoch vlastného toku, napríklad na travertínových a penovcových sedimentoch, alebo na miestach prehradenia tokov, napr. lávovými prúdmi. U nás sa väčšinou vyskytujú menšie vodopády v priemere dosahujúce výšku od 2 do 5 m. Často ide o stupňovité vodopády, tvarovo rôznorodé, prechádzajúce do kaskád.

Vodopád tvoria zvisle, alebo subvertikálne stupne (skalné prahy) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok. Skalný stupeň je miesto, kde krivka pozdĺžneho profilu údolia, alebo riečišťa sa náhle lomí v dôsledku rôznej odolnosti skalného podkladu (horniny rôzne odolné proti erózii), alebo tektonických pohybov alebo náhlym prehradením. Výška stupňa môže byť rôzna od niekoľkých decimetrov po niekoľko metrov.

Vodopády pôsobením spätnej erózie ustupujú dozadu proti toku, eróznym rozrušovaním skalných stupňov môžu aj zaniknúť. Postupne sa zmenšuje ich výška, sklon skalných stupňov a z vodopádov môžu postupne vznikať kaskády a prahy. Na úpätí vodopádu padajúca voda a pohybujúce sa štrky a piesky často vymodelujú miskovité priehlbne - krútňavové hrnce, známe napríklad z vodopádov v tiesňavách Slovenského raja, Malej Fatry a Jarabinskom prielome v Ľubovnianskej vrchovine.

Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre, alebo preteká cez prírodný skalný útvar súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75°, sú chránené zákonom (§24, ods.2, zákona NR SR č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Chránené sú len v prípade že voda v koryte vodného toku pretrváva celý rok.
Pre vodopády zodpovedajúce parametrom zákona a pre ich vyhlásené ochranné pásma sú v zákone (§ 24) ustanovené samostatné ochranné podmienky.

Len 5 vodopádov predstavujúcich najvýznamnejšie prírodné dedičstvo štátu bolo Ministerstvom životného prostredia ustanovené za národné prírodné pamiatky (Vyhláška MŽP SR č. 293/1996 z 30.9. 1996). Sú to:

• Brankovský vodopád
• Kľacký vodopád
• Lúčanský vodopád
• Starohutský vodopád (Starohutiansky vodopád)
• Vodopád Bystré (Vodopád Bystrého potoka)

K naším najkrajším a najmohutnejším vodopádom patria vodopády Vysokých, Západných a Belianských Tatier. Tu ich vznik súvisí najmä s činnosťou ľadovcov. Časté sú na miestach, kde vedľajšie bočné ľadovcové doliny ústia do hlavných cez vysoké skalné stupne cez ktoré toky prepadajú.

Za najvyšší je označovaný Kmeťov vodopád (v doline Nefcerka) pozostávajúci z viacerých skalných stupňov dosahujúcich spolu výšku približne 80 m. Pomenovaný je podľa slovenského prírodovedca A. Kmeťa. Najznámejším vodopádom je vodopád Skok.

V druhej najvýznamnejšej oblasti Slovenska, v Slovenskom raji, sú vodopády viazané na kaňonovité doliny, rokliny a tiesňavy. Sú príkladom vývoja riečneho reliéfu, v ktorom sú zachytené všetky štádia vývoja vodopádov ako sú pereje, kaskády a prejavy spätnej erózie. Najvyšším vodopádom je tu Závojový vodopád (Sokolia dolina). V troch stupňoch meria spolu viac ako 60 metrov. K turisticky vyhľadávaným vodopádom patrí Šútovský vodopád v Malej Fatre, ktorý má výšku viac ako 30 metrov a šírku toku nad vodopádom viac ako 2 metre. Tvorí súčasť tiesňavy Tesné. Vznikol v dôsledku vyzdvihnutia M. Fatry a poklesu Turčianskej kotliny.

Príkladom vzniku vodopádu na sedimentoch vlastného toku je Lúčanský vodopád. Voda z potoka Lúčanka kaskádovito padá z výšky väčšej ako 10 metrov do jazierka vyerodovaného v travertínovej terase. Skalný stupeň vodopádu neustále mení svoj vzhľad v dôsledku recentnej sedimentácie travertínových usadenín. Vodopády sa často vyskytujú v krasových územiach, napríklad na okrajoch krasových planín (Muránska planina) a v záveroch krasových dolín (Prosiecka dolina v Chočských vrchoch). V sopečných pohoriach vznikajú vodopády najmä na rozhraní lávových prúdov a sopečných usadenín. Medzi najkrajšie vodopády patrí Vodopád Bystré (Vodopád Bystrého potoka) na Poľane.

Väčšina vodopádov Slovenska je situovaných v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach.

Časť z nich leží aj v maloplošných chránených územiach (prírodných rezerváciách a prírodných pamiatkach). Ich prírodovedná hodnota sa zvyšuje často výskytom vzácnych, ohrozených, alebo chránených druhov rastlín v ich blízkom okolí. Z týchto dôvodov sa miesta výskytu vybraných vodopádov - prírodných pamiatok nezverejňujú. Ide o zachovanie týchto plôch pred poškodzovaním spôsobeným návštevnosťou územia.

Zdroj/autor: šopsr,sita,drom

VIDEO Studenovodské vodopády