Existenciu staršieho románskeho kostola na mieste terajšieho gotického chrámu preukázal aktuálny sondážny archeologický výskum, ktorý v dedine Žíp v okrese Rimavská Sobota realizoval archeológ Alexander Botoš z Gemersko-malohontského múzea.
„Otvorili sme tri sondy, v ktorých sa nám podarilo odkryť základy staršieho románskeho kostola, ktorý mal pravouhlé presbytérium. To sme odkryli sondou a rovnako sme odkryli aj časť románskej lode tohto kostola,“ uviedol Botoš.
Dodal, že aj na terajšom chráme sú prvky, ktoré sa dajú zaradiť do neskororománskeho obdobia, napríklad štrbinové okná na presbytériu. Výskum však podľa neho prvýkrát dokázal existenciu samostatného staršieho románskeho kostola.
V interiéri súčasného chrámu sa zachovali nástenné maľby zo 14. storočia. „Zaujímavosťou je, že kostol od obdobia reformácie patrí Reformovanej cirkvi, teda kalvínom, ktorí zamurovali presbytérium, keďže ho z liturgického hľadiska nepotrebovali. Používali ho len ako sklad,“ objasnil archeológ.
Ako ďalej povedal, o prípadnej prezentácii nájdených základov staršieho kostola, napríklad formou presklenia v podlahe, rozhodnú pamiatkari. „Zo strany cirkvi by o to bol záujem,“ dodal Botoš, podľa ktorého tento svätostánok patrí k najskvostnejším predstaviteľom gemerskej gotickej architektúry.
Gotický kostol v Žípe pochádza približne z konca 13. storočia. Zhruba na začiatku 16. storočia bola na ňom zrealizovaná neskorogotická prestavba. Chrám bol v minulosti obohnaný hradobným múrom, ktorého základy sa našli v roku 1970. K lodi kostola je pripojená drevená zvonica z roku 1750.
