Srbským archeológom sa napriek treskúcim mrazom a silnému vetru podarilo odkryť rímsky víťazný oblúk z tretieho storočia nášho letopočtu. Ide o jednu z mála pamiatok tohto druhu na Balkáne, uviedla agentúra Reuters.
Pozostatky oblúka boli objavené v decembri na mieste zaniknutého rímskeho mesta Viminacium neďaleko dnešného mesta Kostolac, asi 70 kilometrov východne od Belehradu. Podľa hlavného archeológa Miomira Korača sa objav podaril pri vykopávkach na hlavnej ulici Viminacia, ktoré bolo hlavným mestom rímskej provincie Moesie. "Jedná sa o prvý takýto víťazný oblúk v tejto oblasti (...) Možno ho datovať do prvých desaťročí tretieho storočia nášho letopočtu," povedal Korać agentúre Reuters.
Viminacium bolo rozľahlé rímske mesto so 45.000 obyvateľmi, s hipodrómom, opevnením, fórom, palácom, chrámami, amfiteátrom, akvaduktmi, kúpeľmi a dielňami. Existovalo medzi prvým a šiestym storočím. "Keď sme našli štvorcové základy z mohutných vápencových kusov (...) nebolo pochýb, že sa jedná o víťazný oblúk," povedal Korać.
Nájdený úlomok mramorovej dosky s písmenami CAES/ANTO naznačuje, že oblúk bol venovaný cisárovi Marku Aureliu Antoniovi, známemu ako Caracalla, ktorý vládol v rokoch 198 až 217 nášho letopočtu. Predpokladá sa, že Caracalla bol vo Viminácii povýšený na cisára, uviedol archeológ Mladen Jovičić. "Dúfame, že sa nám podarí nájsť ďalšie kusy (...) Našli sme jeden jemne opracovaný stĺp, trámy, ale radi by sme našli ďalšie nápisy na oblúku," dodal.
Vykopávky vo Viminácii prebiehajú od roku 1882. Archeológovia však odhadujú, že doteraz prehľadali iba päť percent tejto lokality. Tá má podľa nich rozlohu 450 hektárov, čo je viac ako newyorský Central Park. Nálezisko je neobvyklé aj tým, že nad ním nestojí žiadne moderné osídlenie. Medzi doterajšie nálezy vo Viminácii patria dve rímske lode, zlaté dlaždice, mince, nefritové sochy, náboženské predmety, mozaiky, fresky, zbrane a pozostatky troch mamutov.
