Unikátny objav pri Balatone: Archeológovia odkryli hrob s kostrami rysa a štyroch psov

Hrob hlboký približne 140 centimetrov vznikol v piatom alebo šiestom storočí nášho letopočtu v lokalite Zamárdi-Kútvölgyi-dűlő. Kostry v ňom ležali v piatich vrstvách, úplne na dne hrobu ležala kostra rysa. Nad ním v štyroch vrstvách oddelených približne 20 až 40 centimetrami zeminy boli na pravom boku uložené psy veľkosti dnešných stavačov alebo nemeckých ovčiakov.

Nálezy kostrových pozostatkov rysa sú v hroboch vzácne, pretože ľudia rysy nelovili pre mäso, hoci v minulosti využívali ich kožušinu. Z tohto dôvodu sa niekedy v hroboch objavujú pazúre rysov, ktoré sa zachovajú aj v prípade, že sa kožušina rozloží, dodáva Bartosiewicz.

Rys je veľká mačkovitá šelma, ktorá v súčasnosti z európskej voľnej prírody vinou človeka už takmer vymizla, v minulosti však obývala prakticky celú severnú pologuľu.

"Ťažko zhrnúť našu interpretáciu hrobov s ostatkami rysov a psov, pretože nie sú známe žiadne (archeologické ani etnografické) paralelné nálezy," uvádza archeológ Lászlo Bartosiewicz zo Štokholmskej univerzity, ktorý sa podieľal na štúdii.

Archeológovia predpokladajú, že hrob mohol vzniknúť po súboji šeliem, v ktorom mačkovitá šelma psy zabila, alebo mohol vzniknúť zámerným pochovaním zvieraťa v rámci neznámeho rituálu. Ak by to tak bolo, potom by zrejme zvieratá boli uložené starostlivejšie, uvádzajú vedci v štúdii.

"Žiaľ, ak si uvedomíme chaotickosť pomerov, ktoré vtedy vládli, tak v období sťahovania národov sa na území bývalej rímskej provincie (Panónie) mohla objaviť prakticky ľubovoľná ideológia," dodáva Bartosiewicz.

Zooarcheologička Victoria Mosesová z Harvardovej univerzity, ktorá sa na štúdii nepodieľala, oceňuje zdržanlivosť jej autorov a ich snahu triezvo interpretovať nález. Prítomnosť takého vzácneho zvieraťa v hrobe však podľa nej výrazne zvyšuje pravdepodobnosť možnosti, že išlo o súčasť rituálu. Vzhľadom na multikultúrne prostredie lokality však nález nemožno jednoznačne interpretovať, uzatvárajú vedci.