Preslávil sa príbehom o malom chlapcovi, ktorého sa v indickej džungli ujala rodina vlkov. Detskému hrdinovi dal Rudyard Kipling meno Mauglí a jeho svetoznáme dielo nesie názov Kniha džunglí. V utorok 30. decembra uplynulo od narodenia britského spisovateľa a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru 160 rokov.
Rudyard Kipling sa narodil 30. decembra 1865 v indickom Bombaji. Neobvyklé krstné meno Rudyard mu rodičia dali podľa jazera v anglickom grófstve Staffordshire, pri ktorom sa zoznámili. Miestom jeho narodenia bola India, vtedajšia súčasť britského impéria, kde jeho otec John Lockwood Kipling dostal miesto profesora na umeleckej škole. V piatich rokoch poslali rodičia Rudyarda aj s jeho mladšou sestrou za vzdelaním do Anglicka.
Na toto obdobie spisovateľ nespomínal dobre, pretože rodina, ktorej ho zverili, ho trestala za každý prehrešok. Naučil sa dokonale klamať a vymýšľať si, čo podľa vlastných slov využil vo svojich dielach.
Príbehy chlapca Mauglího napísal na vidieku v americkom štáte Vermont. V rodisku svojej manželky Caroline si nechal postaviť dom, ktorý mu pomohol preniesť sa do rodnej Indie. Narodila sa mu tu dcéra Josephine, čo ho podnietilo k písaniu pre deti. Po sporoch so švagrom, ktorý sa mu vyhrážal smrťou, sa rodina presťahovala do Anglicka.
V kariére Kiplinga vynikli dve udalosti - vydanie slávnej duológie Kniha džunglí (1894, 1895) a udelenie Nobelovej ceny za literatúru ako prvému britskému spisovateľovi v roku 1907. Cenu získal za pikareskný román Kim (1901), svoje majstrovské dielo. Román bol obľúbenou knihou prvého indického premiéra Džaváharlála Néhrúa. V roku 1950 vznikla aj jeho rovnomenná filmová adaptácia s Errolom Flynnom v hlavnej úlohe.
Jeho ďalšími románmi sú Svetlo, ktoré zhaslo (1891), Náhrdelník maharadžov: Príbeh západu a východu (1892, s Wolcottom Balestierom) a Odvážni kapitáni (1896). Okrem románov a literatúry pre deti písal aj eseje, poéziu a poviedky. Pracoval tiež ako novinár. Na prelome 19. a 20. storočia patril medzi najobľúbenejších spisovateľov Spojeného kráľovstva. Kiplingov odkaz však z dnešného pohľadu zatieňuje jeho podpora britského kolonializmu.
Počas prvej svetovej vojny sa mu sfalšovaným dokumentom podarilo dostať svojho syna Johna do Írskej gardy. Bojovať začal v sedemnástich rokoch a za nezvestného ho vyhlásili po bitke pri Loos vo Francúzsku. Jeho telo identifikovali v hromadnom hrobe až v roku 2016. Kiplinga jeho smrť doživotne poznačila.
Rudyard Kipling zomrel 18. januára 1936 ako 70-ročný v Londýne na následky mozgovej mŕtvice. Jeho popol uložili vo Westminsterskom opátstve, hneď vedľa hrobov spisovateľov Charlesa Dickensa a Thomasa Hardyho.
