Bublinky vody upozorňujú na priplávanie ostrieža v živom prenose takzvaného rybieho zvončeka, holandského webu, ktorý nabáda tisíce užívateľov, aby pomáhali migrujúcim rybám dostať sa do kanálov mesta Utrecht. Vďaka kamere vo vode môžu ľudia na internete naživo sledovať podvodné prostredie. Keď zazrú rybu, kliknú na virtuálny zvonček, čím vytvoria snímku. Ten sa odošle hlavnému správcovi plavebnej komory, aby otvoril cestu oddeľujúcu rieku Vecht od centra mesta, píše agentúra AFP.
Webová stránka, ktorá je v prevádzke od marca do júna, ponúka riešenie skutočného problému. Každú jar je totiž potrebné pomôcť miliónom rýb prekonať holandskú vodohospodársku infraštruktúru, teda plavebné komory, hrádze a ďalšie prečerpávacie stanice. "Ukazujeme ľuďom, čo sa deje (pod vodou), aby si uvedomili, s akými prekážkami sa zvieratá stretávajú," uviedla Anne Nijsová, mestská ekologička, ktorá spolu s radnicou v Utrechte projekt Visdeurbel (Zvonček pre ryby) riadi.
Pred vytvorením signálneho zvončeka v roku 2021 čakalo v tomto ročnom období, kedy je plavebná komora často uzavretá a rekreačných plavidiel je zatiaľ málo, mnoho druhov rýb pred mestom celé týždne. Nehybnosť čakajúcich rýb ich robí zraniteľnými voči predátorom vo vode i vo vzduchu, čo je podľa ekologičky naozaj nebezpečné, a navyše tým strácajú čas na rozmnožovanie.
Od svojho vzniku sa zvonček teší celosvetovému úspechu a živý prenos neustále sledujú tisíce užívateľov internetu. "Samozrejme to zaberie trochu času, ale je to veľmi pozitívny projekt," vysvetlila Nijsová, ktorá niekedy musí spracovať aj viac ako 300 snímok na jednu rybu. "Veľa ľudí nám hovorí, že je to ako odpočinkový program v televízii," doplnila.
Napriek svojej popularite je však zvonček iba kvapkou v mori. Holanďania si totiž už roky lámu hlavu nad tým, ako vyriešiť problém desiatok tisíc prekážok, ktoré síce chránia krajinu pred stúpajúcou hladinou mora, ale bránia veľkému množstvu rýb vo voľnom pohybe.
Napríklad Nadácia pre udržateľný sektor chovu úhorov v Holandsku (DUPAN) už 12 rokov organizuje každoročné akcie zamerané na opätovné vysadenie miliónov mladých úhorov riečnych v provinciách Frízsko na severe krajiny a Zeeland na juhu. "Priplávu sem, ale nemôžu preniknúť do vnútrozemských vôd, kde by mali vyrásť a dosiahnuť dospelosť," vysvetlil Magnus van der Meer, projektový manažér organizácie DUPAN.
Potom, čo sa narodia v Sargasovom mori a prekonajú Atlantický oceán, vplávajú úhory do sladkých vôd v Európe, kde rastú do dospelosti. Veľké množstvo z nich tak robí vo francúzskych alebo portugalských vodách, mnoho ďalších však uviazne pri brehoch Holandska, čo v priebehu času vedie k narušeniu rovnováhy v populácii úhorov.
Rovnako ako pri zvončekoch pre ryby je to aj tu ľudský zásah, ktorý umožňuje vyrovnať sa s dôsledkami holandského inžinierstva. Vďaka tomu, že každú jar prenesie do Holandska tri milióny mladých jedincov z Francúzska, kde sa vyskytujú v hojnom množstve, prispieva DUPAN svojím dielom k zaisteniu stability populácie úhorov.
"Samozrejme by malo existovať iné riešenie. Bolo by dobré dať znova úhorom príležitosť prirodzene sa dostať do holandských vôd," uviedol sedemdesiatročný van der Meer. Ale pokiaľ bude hladina vody stúpať, budú hrádze pre prežitie Holandska naďalej nevyhnutné. "V blízkej budúcnosti žiadne riešenie neexistuje, takže musíme pokračovať," doplnil.
