PERU - Šesť mužov a jeden papagáj opustili v piatok 28.mája peruánsky prístav Callao a zamierili na Tahiti. Táto na prvý pohľad výletná plavba je pozoruhodná však tým, že sa jej aktéri plavia na jednoduchej plti z balzového dreva, vyrobenej podľa nákresov starých Inkov.
Celej výprave predchádzala udalosť, ktorá sa stala presne pred 59 rokmi. V roku 1947 nórsky cestovateľ Thor Heyerdahl a jeho tím preplávali na primitívnej bárke viac ako 8000 kilometrov z Peru do Polynézie za 101 dní. Heyerdahl chcel svojou cestou dokázať, že aj ostrovy južného mora obývali starovekí námorníci z Južnej Ameriky. Dobrodruh zomrel v roku 2002 vo veku 87 rokov. Jeho cestopisná kniha s názvom Kon-Tiki sa stala bestsellerom a dokumentárny film získal Oscara.
Heyerdahlovu cestu sa teraz rozhodol zopakovať jeho vnuk, dvadsaťdeväťročný Olav. Okrem neho, tvoria posádku ďalší traja Nóri, Švéd a Peruánec. Podľa dobových nákresov Kon-Tiki vznikla nová plť, ktorá dostala rovnaké meno ako polynézsky boh mora – Tangaroa.
Plavidlo zostrojili špecialisti peruánskeho vojnového námorníctva z jedenástich kmeňov dovezených z Ekvádoru. Plť je o niečo väčšia než jeho slávna predchodkyňa – na dĺžku meria 16 metrov a šírku 8 metrov. Na rozdiel od Kon-Tiki je tiež dokonalejšie vybavená a lepšie ovládateľná. Za posledných šesťdesiat rokov totiž archeológovia zistili, že, že plavidlá Inkov neboli až tak primitívne, ako si Heyerdahl v roku 1947 predstavoval. Olav sa naviac doprial luxus satelitnej navigácie a solárnych panelov na výrobu elektriny.
Cieľom expedície, ktorú podporuje aj nórske Ministerstvo životného prostredia, Heyedahlove rodné mesto Larvik a niektorí súkromní sponzori, je preskúmať súčasné znečistenie Tichého oceána. Už starý Heyerdahl bol šokovaný mierou znečistenia, ktorá za tie roky neúmerne vzrástla.
"Chceme upozorniť verejnosť na znečistenie vody, ktoré mimo iného potláča reprodukčné schopnosti rýb. Radi by sme počas našej cesty nakrútili dokument, ktorý preukáže drastické zmeny vo vode a na súši, ku ktorým prišlo za posledných 50 rokov. Na mieste pralesa, v ktorom si náš starý otec zaopatril balzové drevo dnes stojí 130 tisícové mesto. Rieka po ktorej kmene balzové kmene plavil do mesta, úplne vyschla." komentuje Olav Heyerdahl.
Životy posádky môže ohroziť každá búrka či vysoké vlny. "Tangaroa je prakticky nezničiteľná. Obyčajná loď sa potopí, keď v jej trupe vznikne diera. Balzový pontón, môže prísť o dve tretiny plochy a napriek tomu zostane na vodnej hladine," tvrdí mladý Heyerdahl. Sám však priznáva, že s plavbou nemá žiadne skúsenosti. Na podobný dopravný prostriedok vraj vstúpil iba raz v živote a to v múzeu v nórskom Osle, kde je vystavená práve loď Kon-Tiky.
Zdroj/autor: sita, ezv, LN
