ŠPANIELSKO - Keď pred päťsto rokmi, 20.mája 1506 v španielskom Valladolide zomieral admirál Kryštof Kolumbus, koloval už po Európe v niekoľkých prekladoch Spis o Novom svete od moreplavca Ameriga Vespucciho. Kolumbus však zomrel presvedčený, že objavil len západnú cestu do Indie a nie nový kontinent. Španielsku, v ktorého službách cez Atlantický oceán plával, priniesol tento objav bohatstvo a moc, pre domorodcov bol však začiatkom skazy.
Pôvod dnes najslávnejšieho z moreplavcov a časť jeho života, stále zostávajú predmetom najrôznejších špekulácií. Najpravdepodobnejšia verzia je, že sa narodil v roku 1451 v rodine tkáča v talianskom Janove. Objaviteľa Ameriky si nárokujú aj iné národy, vrátane Kataláncov či Portugalcov. A pritom práve Portugalsko, kde sa načas usadil, Kolumbov smelý plán odmietlo. V roku 1485 sa teda Kolumbus vydal do Španielska, kde získal audienciu kráľovského dvora. Hneď ako veličenstvá Isabela Kastilská a Ferdinand Aragonský vyhrali vojnu s Maurami o znovu dobytie svojho územia, mohli s Portugalskom rozohrať partiu o vládu nad morom. V roku 1492 sa Kolumbus konečne dočkal požehnania od progresívnej Isabely.
Po veľkej sláve veľký pád
Karavely Niňa, Pinta a Santa María vyplávali z andalúzskeho prístavu Palos de la Frontera pol hodiny pred východom slnka v piatok 3.augusta 1492. Výprava mala 102 mužov. O 70 dní neskôr sa z tajomného Oceánu konečne vynorila zem – jeden z bahamských ostrovov. Tri mesiace potom Kolumbus plával medzi ostrovmi a márne pátral po ázijských pagodách a bronzových levoch zo spisov Marca Pola...
Miesto nich však našiel množstvo iných drahocenných vecí. Okrem zlata, korenia, vzácneho dreva či bavlny objavil predovšetkým tisíce hektárov pôdy a v nie zanedbateľné "množstvo duší pre vieru Kristovu".
Kolumbov triumfálny návrat z prvej cesty v marci 1493 vystriedalo chladnejšie prijatie z cesty druhej, počas ktorej preskúmal ďalšiu časť Karibiku. Kvôli nepokojom v novo založených kolóniách, ktoré vyvolávali nenásytní španielski osadníci, však Kolumbove postavenie pri dvore upadlo. Napriek tomu mu jeho obdivovateľka kráľovná Isabela financovala ešte ďalšie dve cesty. Ta posledná, v rokoch 1502 až 1504, zmapovala pobrežie strednej Ameriky.
Ani po smrti nenašiel slávny moreplavec pokoj. Jeho pozostatky putovali z Valladolidu do Ameriky, kde si prial byť pochovaný. Zo Santa Dominga ho Španieli v roku 1795 previezli na Kubu a v roku 1898 späť do Španielska. Medzitým bola v katedrále dominikánskej metropoly nájdená skrinka s pozostatkami a nápisom "Don Cristóbal Colón", z ktorého úrady vyvodzujú, že Španieli do Havany odviezli iného člena Kolumbovej rodiny. A nakoľko sú pozostatky značne poškodené, ani výsledky DNA nemôžu byť stopercentné. Takže pravý Kryštof Kolumbus dnes odpočíva buď v Santo Domingu, v majáku vztýčenom v roku 1992, alebo v katedrále v španielskej Seville.
Zdroj/autor: čtk, drom
