SLOVENSKO - Náhle oteplenie počas uplynulého víkendu a pondelkový vytrvalý dážď vydurili z brlohov dva medvede v pohorí Veľkej Fatry.
Keďže mali koliby z vetví urobené v ihličnatých mladinách, nečudo, že im do takýchto pelechov počas vytrvalých zrážok napršalo. Oteplenie a dážď znamenali predčasný budíček aj pre ďalšieho medveďa, ktorý sa na zimný spánok uložil v Starohorských vrchoch.
Pre medvede je optimálna zima s dostatkom snehu a s mínusovými teplotami, kedy im do brlohov nezateká voda. Sypký sneh vyhovuje aj operencom, mnohé vtáky využívajú sneh ako izolačnú vrstvu. Počas extrémne chladných nocí prespávajú napríklad hlucháne v akýchsi snehových bunkroch. Navečer sa zahrabú do sypkého snehu, pod snehovou prikrývkou je im totiž podstatne teplejšie ako pri nocovaní na konári. Takýmto spôsobom trávia mrazivé noci aj tetrovy hoľniaky a jariabky, pri nedostatku vhodných dutín v stromoch zavše aj sýkorky. Energetický výdaj v snehovom bunkri je podstatne nižší, ako keď vták trávi noc na strome.
Náhle striedanie sa teplých a chladných období negatívne postihuje aj stromy, najmä listnaté. Viaceré mohutné javory a buky, obzvlášť tie, ktoré už majú rôzne dutiny, môžu po prudkom ochladení popraskať. Bútľaviny sa totiž počas oteplenia naplnia dažďovou vodou a potom po náhlom poklese teplôt hlboko pod bod mrazu v nich voda zamŕza. V tom mieste následkom rozpínania sa ľadu potom strom praskne. Na jar sa takéto jazvy na poškodených stromoch stanú vstupnou bránou pre spóry drevokazných húb, ktoré potom spôsobia hnilobu kmeňov. Tá má za následok statické oslabenie kmeňa, ktorý podľahne oveľa ľahšie náporu vetra ako zdravý kmeň.
Zdroj/autor: tasr, drom
