Made in Brazil (1)

 

 

Sobota 20.1.2007

LONDYN

V noci o 22:45 hod odlietam priamym letom z Londyna do Sao Paulo Let trva 12 hodin, letim s BR spolocnostou TAM, Mal som povodne letiet cez Pariz, ale na poslednu chvilu mi zmenili let priamo z Londyna

 

Nedela 21.1.2007

SAO PAULO

Dopoludnia pristavam v Sao Paulo, casovy posun 4 hodiny zvladam lahko ale citim unavu po dlhom lete. Cakame pomerne dlho na batozinu. Uvazujem ako sa presunut z letiska do centra. Hlavou sa mi zenu vsetky odporucania znamych, ktorí boli v BR a mali problemy s kriminalitou, skoro kazdeho okradli alebo prepadli, dokonca brazilci ma upozornovali, ze treba byt velmi ostrazity.

 

Takze zamenim nejake peniaze v nevyhodnom kurze na letisku a radsej beriem taxi do jedineho vopred zabukovaneho hotela na mojej ceste.Taxik je drahy platim 75 BR (brazilskych realov), jedna libra je asi 4 reale, co je real za asi 8 SK, letisko je vzdialene priblizne 40 minut autom.

 

Je nedela popoludni skoro 20 milionove mesto sa mi zda byt prazdne, prichadzame na namestie Republica, kde je aj moj hotel, kt som nasiel v Lonely planet, inak ceny tam priblizne zodpovedaju ibaze tie napisane v dolaroch platia v librach. Plati to v celej BR. Za noc platim okolo 30 BR. Vzdy v hoteloch su automaticky v cene zahrnute aj ranajky, tropicke ranajky. Zahrnaju stale sunku, syr,kavu, dzus, ovocie hlavne melon, papaiu, ananas, zakusky, zvycajne su dost bohate a nepotrebujete po nich jest minimalne pol dna.

 

Idem okuknut okolie, na namesti su v nedelu trhy kde predavaju klasicky vsetky tie haraburdy, ale znepokojuje ma to osadenstvo, v podstate vsade je sama luza, zobraci, zacinam byt trosku paranoidny, cele centrum tohto megamesta je poloprazdne. Idem sa najest do McDonaldu! Bolo to vsak prvy aj posledny krat…

 

Pondelok 22.1.2007

Rano po otvoreni okna je mi vsetko jasne, pulzujuce velkomesto plne prijemnych ludi, zobrakov neni az tak vela, ale stale su. Zaujimave je, ze dokazu spat aj cely vystrety  uprostred chodnika zabaleni v koberci alebo deke aj v tej  horucave. V Sao Paulo je velmi prijemne podnebie, neni ani zima ani brutal horuco tak akurat, vraj je tu tak cely rok.

 

Po ranajkach idem najst nejaky bankomat. Bankomaty su stale dnu v bankach nikdy nie priamo z ulice ako v Europe, vzdy musite vojst do provizornej sklenenej miestnosti. Ked sa v bankomate neviem zorientovat poprosim o pomoc zamestnancov, ujima sa ma velmi mila zamestankyna podobajuca sa na Jenipher Lopez, hovori perfektne po anglicky a je veeelmi mila. System vyberania penazi je trochu iny ako u nas, kartu musite 2 krat vlozit a vybrat... Takze si zacinam vsimat ludi, len tak na uliciach, ozaj su krasni, sfarbeni do vsetkych odtienov hnedej, naozaj je pravda, ze je to najmixovanejsia krajina sveta. Tu v Sao Paulo povodnych obyvatelov volaju paulistanos, su trosku vyssi, po niekolych tyzdnoch som sa naucil rozlisovat Brazilcov a celkom mi to islo, vedel som kto je z juhu, z Ria, zo severu…. Rasizmus v Brazilii neexistuje.

 

Spravim si okruh po meste podla Lonely planet, vsetci su usmievavi, mili, dokonca ma zastavi televizia, ked im poviem, ze neviem po portugalsky sa priatelski zasmeju a zamavaju mi na stastnu cestu. Sao Paulo je typicke "biznis" mesto, ozaj ekonomicke centrum celej Brazílie. Medzi Brazilcami je velka rivalita hlavne medzi Sao Paulom a Riom, ale je to ako porovnavat New York a Los Angeles. V meste ma trosku prekvapi, ze som cakal viac cudzincov, viac turistov. Vyuzijem aj metro, ktoré je dobre zorganizovane, vsade su v nom policajti a cele Sao Paulo ako aj cela BR je velmi ciste, myslim, ze je tu cistejsie ako v Europe.

 

Postupne zacinam skusat aj jedla, napoje, vsetko… velmi typicke su restauracie Per Kilo, tam si naberiete na tanier vsetko co chcete sami, maso, kopec salatov,ovocie, to vam potom odvazia a platite to ako celok, celkom sa mi to pacilo, mozete si zobrat viac druhov jedla  hoci po jednom kusku. Centrum je preludnene cely den az do noci. Vecer sa este neodvazim ist von.

 

Utorok 23.1.2007

RIO DE JANEIRO

Rano po ranajkach odchadzam na terminal na bus do Ria. Trochu ma sklamalo, ze som musel v hoteli doplacat za mydlo. Otvoril som totiz aj vacsie klasicke mydlo, chceli za neho 6 BR, ale toto sa uz ozaj nikdy neopakovalo....

 

Terminal je dobre priehladne rieseny, obrovsky, listky predava niekolko spolocnosti, ceny su vsak rovnake. Kontrolorka skontroluje listok a sofer skontroluje pas, na casti listku, kt. si ponecha kontrolorka musi byt napisane moje meno a cislo pasu, predsa len tu v celej Latinskej Amerike boli donedavna vojenske rezimy...

 

Cesta trva 6 hodin, ideme vnutrozemim, zastavi nas policajna kontrola, kontroluju vsetko, dokonca mne ako „gringovi“- tak tu v celej Latinskej Amerike volaju cudzincov, skontroluju cely maly ruksak, kontrola trva asi 40 minut, potom na nieco cakame, soferi pobehuju s nejakym listkom a je tam asi 12 policajtov, nerozumiem o co ide ale v pohode... Autobusy su stale s klimatizaciou, nove, pohodlne, nikdy nikto nestoji a mozete si zobrat vodu z chladnicky, vsade vo svete su dialkove linky rovnake, okrem Slovenska a strednej Europy…

 

Po vystupeni na terminali v Riu sa idem informovat na taxi a ubytovanie, mam vyhliadnuty hostel na Copacabane, je vsak hlavna sezona podla informatora pre turisitov na stanici, tak treba pocitat s vyssimi cenami. Opat vezmem taxi, tie su v kazdom meste v Brazílii inej farby tu v Rio su zlte, v Sao Paulo boli cierne a nie su drahe.

 

Moj taxikar je konecne spravny clovek, typicky Brazilec, nehovori po anglicky, celu cestu mi ukazuje vsetko okolo, rehoce sa a pyta sa odkial idem a tak, ked mu poviem London sa zacne rehotat a trieskat do volanta, ze  Margareth Teacher... Dam mu na pamiatku drobnu 10  penny, ktorá mi vypadla z vrecka a on ma po vystupeni na to upozornil. Rio sa ukazuje cestou ako nadherne mesto. Ideme okolo zalivu vo vnutri mesta, potom prejdeme na Copacabanu, zacinam tusit, ze to tu bude cool!

 

Obyvatelai su trosku ini, este viac hnedy, viac ciernych, zmiesanych tie najkrajsie mixi ake mozu byt. Viac opaleni, mensi, vsetci sportuju a je tu povinnostou dobre vyzerat, volaju ich „caraocas“ a vsetci chodia po Riu polonahi....

 

Moj Hostel RIO Bacpacker je taky stred class, bol som uz aj v lepsich, asi 5 minut na Copacabanu peso, recepcni su velmi mili a zlozenie? Zvacsa Europania a Americania. Vecer sa zajdem najest na Copacabanu tam to pulzuje 24 hodin, pozdlz celej plaze su kiosky s jedlom a napojmi, vsetko je lacne ako na Slovensku, napr. hamburger 30 Sk, pivo 25 Sk, ale iba v kioskoch a na plazi v baroch, viac drahe. Recepcna vravela o bezpecnosti, ze je to v pohode do 23:00 hod. a potom je lepsie zobrat taxi.

 

Dnes nie je moc horuco vraj bolo posledne 2 dni rovnako, inak je v Rio 300 slnecnych dni v roku.To bol moj posledny den v Riu, ked nebolo horuco.

 

V noci zajdem v hosteli do provizorneho baru, kde ma caka kaiperina na privitanie, kaiperina je skvely miesany drink z limetiek, trstinoveho cukru, drveneho ladu a Casasi to je alkohol vyrobeny z trstinoveho cukru, taka brazilska slivovica, aj v obchodoch je velmi lacna tak jej do kaiperini leju hodne. Obdoba kaiperini je kaipivodka s vodkou miesto kasasi, je to jemnejsie, potom este limety nahradzaju vsetkym moznym ovocim, ale naj original je kaiperina, predavaju ju vsade aj na plazi mobilni barmani a velmi lacno....

 

Nebavi ma pocuvat tucnu Americanku, ktora rozobera, ze preco je u Brazilcov tak dolezite sa starat o seba a tento zivotny styl je podla nej ubohy a zly, mozno keby sa pozrela lepsie do zrkadla by pochopila, ze to nie je az tak na skodu. Niekolko ludi s nou na danu temu diskutuje, je biela, posobi komotne, je tu uz minimalne tyzden, na plazi podla mna este ani nebola, pravdepodobne len diskutuje v hosteli... som sa rozhodol, ze  nebudem vyhladavat ani Americanov ani Europanov a sustredim sa na domacich latino ludi.

 

Do baru neskor vojde skupina na prvy pohlad zaujimavych ludi, na ich cele je dredaty typek, snazim sa ich zaradit, vyzeraju ako Taliani, ale Taliani to nie su, hovoria po Spanielsky, Spanieli, ale urcite nie su....? Tak to mozu byt jedine Argentinci! Moj tip je spravny, maju rovnake myslienkove pochody ako ja, tak z hostela odchadzame a vyrazame spolu do nejakeho miestneho baru na Copacabane a tam to je uz fajn. Su z Buenos Aires ich   dredaty sef prave dokoncil pravo a su velmi mili a inteligentni, dozvedam sa vela informacii o Argentine a zivote tam….

 

Domov sa vraciame niekedy nad ranom.

 

Zdroj/autor: Martin Kul

(text neprešiel jazykovou korektúrou)

Foto: autor

 

Zdieľať článok na Facebooku