Nových Sedem divov sveta

S nápadom nahradiť sedem divov antického sveta a oživiť prestíž tohto titulu prišiel švajčiarsky filmár Bernard Weber. Ten v roku 2001 založil nadáciu s názvom New7Wonders, ktorá pod mottom Naše dedičstvo je naša budúcnosť o rok neskôr spustila kampaň s cieľom nájsť semifinalistov. Tých sa nakoniec nazbieralo 77.

Slovenské divy sa do tohto výberu nedostali, na rozdiel od Pražského hradu, Karlovho mostu či budovy budapeštianskeho parlamentu. Do súťaže o nových sedem divov sveta, ako sa budú stavby oficiálne volať, sa mohla nahlásiť ktorákoľvek stavba v zachovalom stave postavená človekom pred rokom 2000. V roku 2005 sa na stránke new7wonders.com spustilo hlasovanie, ktoré určilo finalistov – 20 stavieb plus jedného čestného člena, pyramídy v Gíze.

Galavečer sa bude konať na najväčšom portugalskom štadióne – Estadio Da Luz v Lisabone. Mala by tam byť Hillary Swank, Jennifer Lopez, Neil Armstrong, Chaka Khan, Jose Carreras, Joaquin Cortés, Ben Kingsley, Dulce Pontes a ďalší.

21 finalistov súťaže

• AKROPOLA (Grécko) - Na hlavnom z aténskych kopcov stoja chrámy a pamiatky staré až 2500 rokov. Najznámejší Parthenón, chrám zasvätený bohyni Aténe a vrchol gréckej antickej architektúry, je medzinárodným symbolom gréckej civilizácie. Medzi ďalšie patrí vstupná brána Propylaje a chrám bohyne Niké.
• ALHAMBRA (Španielsko) - Maurská pevnosť Alhambra, v rabčine Červený hrad, bola postavená v Grenade prevažne v 13. a 14. storočí. Arabi ju museli opustiť v roku 1492. Nádherná fresková  výzdoba jednej z najskvelejších architektonických pamiatok isalmského sveta navodzuje predstavu raja na zemi.
• ANGKOR (Kambodža) - Chrámový komplex v severozápadnej Kambodži a súčasne metropolu kmérskej ríše vybudoval v 12. storočí Súrjavarman II. Celková plocha areálu s chrámom Angkor Vat a desiatkami  ďalších pamiatok je asi 200 hektárov. Angkor bol zničený thajskou armádou v roku 1431, objavili ho Francúzi v roku 1857.
• EIFFELOVA VEŽA (Francúzsko) - Oceľová rozhľadňa na brehu Seiny navrhnutá Gustavom Eiffelom bola slávnostne otvorená v roku 1889 pri príležitosti svetovej výstavy a 100. výročia Francúzskej revolúcie. Meria 324 metrov a v dobe vzniku bola najvyššou stavbou sveta. Obyvatelia Paríža ju zo začiatku neznášali.
• HAGIA SOFIA (Turecko) - Byzantský chrám Hagia Sofia alebo Chrám Božej múdrosti nechal postaviť cisár Justinián v šiestom storočí. Jeho kupola bola dlhý čas najväčšia na svete. Po dobytí Konstantinopola Turkami bola Hagia Sofia prestavaná na mešitu a okolo nej vyrástli štyri minarety. V súčasnosti je v chráme múzeum.
• CHICHÉN ITZÁ (Mexiko) - Najznámejšie chrámové mesto v mexickom Yucatane slúžilo ako politické a ekonomické centrum civilizácie Mayov a Toltékov. Kukulcánova pyramída, hvezdáreň Caracol a ďalšie unikátne architektonické diela uprostred džungle sú staré viac ako tisíc rokov.
• KIJOMIZU (Japonsko) - Skvost japonskej architektúry, budhistický kláštor Kijomizu v Kjóte, bol založený v roku 798. Súčasné budovy boli postavené v roku 1633. Chrámy v Kjóte bývali sídlom cisárov. Meno najznámejšieho chrámu znamená Čistá voda a je odvodené od vodpopádu vo vnútri komplexu. Areál Kijomizu v súčasnosti pozostáva zo siedmych budov, hlavná z nich je trojposchodová pagoda.
• KOLOSEUM (Taliansko) - Koloseum v Ríme nechal postaviť cisár Vespasián, dokončené bolo v roku 80 nášho letopočtu. Amfiteáter s obrovským hľadiskom a otvorenými arkádami z kameňa a mramoru slúžil ako aréna pre hry, gladiátorské zápasy a divadelné predstavenia. Do hľadiska sa zmestilo až 50 000 divákov.
• KREMEĽ A ČERVENÉ NÁMESTIE (Rusko) - Pevnosť Kremeľ na moskovskom Červenom námestí pochádza z 11. storočia a zahŕňa paláce a chrámy s nádhernými pestrofarebnými vežičkami. Najznámejším je Chrám Vasilija Blaženého na okraji námestia, alebo Uspenský chrám, miesto korunovácie ruských cárov.
• SOCHA KRISTA SPASITEĽA (Brazília) - Socha, ktorú vytvoril francúzsky sochár Paul Landowski, bola na vrchole hory Corcovado nad Riom de Janeirom postavená v roku 1931. Navrhol ju Brazílčan Heitor da Silva Costa a meria rovných 38 metrov.
• MACHU PICCHU (Peru) - Posvätná pevnosť Inkov vo výške 2360 metrov nad morom je pomenovaná podľa neďalekej hory. Komplex s chrámami, palácmi, terasami a záhradami vznikol okolo roku 1450 asi sto kilometrov od vtedajšieho centra Inkskej ríše Cuska. V roku 1911 ho objavil americký archeológ Hiram Bingham.
• NEUSCHWANSTEIN (Nemecko) -  Romantický zámok ako z rozprávky nechal na konci 19. storočia postaviť bavorský kráľ Ludvík II. nad ústím riečky Pollak vo Fussene v bavorských Alpách. Meno dostal po rytierovi z Wágnerovej opery Lohengrin.
• OPERA V SYDNEY (Austrália) - Budovu pripomínajúcu plachetnicu či labuť stavali 15 rokov  a otvorená bola v roku 1973. Autorom vizionárskeho projektu je dánsky architekt Jorn Utzon. Pôvab jeho diela dotvára aj záliv a prístav, v ktorom budova stojí. Stavba je 183 metrov dlhá a 118 metrov široká.
• PETRA (Jordánsko) - Skalné mesto vytesali do ružového pieskovca v jordánskej púšti kočovní Nabatejcovia - obytné miestnosti, hrobky, pokladnice, chrámy i kúpele. Pred 2000 rokmi z neho urobili bohaté mesto, v ktorom sa zastavovali obchodné karavány. Tajomestvo mesta dlhé storočia strážili beduíni. Petru znova objavil v roku 1812 Švajčiar Johann Burckhardt.
• PYRAMÍDY V GÍZE (Egypt) - Prvý a jediný dodnes zachovaný div sveta vznikol pred štyri a pol tisíc rokmi na brehu Nílu pri Káhire. Tri najväčšie a najzachovalejšie hrobky egyptských panovníkov sú pyramídy Cheopsova, Chafreova a Menkaureova.
• SOCHA SLOBODY (USA) - Sochu s názvom "Sloboda osvetľujúca svet" venovalo Francúzsko Spojeným štátom americkým k 100. výročiu vyhlásenia nezávilsoti. Odhalená bola v októbri 1886 v New Yorku. Medená socha meria aj s podstavcom 93 metrov a až do konca 19. storočia bola najvyššou stavbou na západnej pologuli.
• SOCHY NA VEĽKONOČNÝCH OSTROVOCH (Chile) - Obrie sochy moai lemujúce pobrežie objavil holandský cestovateľ Jakob Roggeven v 18. storočí. Nie je známe, kto a prečo sochy vysoké až 10 metrov vytvoril. Jednu zo záhad týchto soch odhalil český technik Pavel Pavlov, ktorý zistil spôsob ich premiestňovania.
• STONEHENGE (Veľká Británia) - Opracované kamenné bloky postavené do kruhu neďaleko Salisbury v juhozápadnom Anglicku sú staré tri až päťtisíc rokov. Kamene a ich rozostavenie sú zahalené rúškom tajomstva. Väčšina teórií sa prikláňa k názoru, že Stonehenge bolo postavené k astronomickým účelom.
• TÁDŽMAHÁL (India) - Mauzóleum vysoké 75 metrov postavil pri rieke Jamuny cisár Šáhdžahán v roku 1648 na pamiatku svojej milovanej manželky Mumtáz Mahál. Stavba hrobky na mramorovom podstavci uprostred záhrad trvala 22 rokov a pracovalo na nej 20 000 robotníkov. Povrch je zdobený polodrahokammi, kaligrafická výzdoba je z čierneho marmoru.
• TIMBUKTU (Mali) - Západoafrické mesto na rieke Niger založili asi v 10. stroročí predkovia dnešných obyvateľov - kočovní Tuarégovia. V 12. storočí sa stalo centrom obchodu a muslimskej vzdelanosti, sídlom univerzít a jedným z najbohatších miest sveta. V súčasnosti ho ohrozuje stále sa rozširujúca púšť.
• VEĽKÝ ČÍNSKY MÚR (Čína) - Najrozsiahlejšia stavba na svete a vraj jediná stavba viditeľná aj z vesmíru sa začala stavať v 3. storočí pred naším letopočtom ako ochrana pred mongolskými vpádmi. Dnešná podoba pochádza z 15. až 17. storočia. Múr meria 6400 kilometrov a vysoký je miestami až 11 metrov.
       

Sedem divov antického sveta zostavil v 2. storočí pred naším letopočtom helénsky filozof Filón byzantský. Do zoznamu unikátnych starovekých stavieb sa dostali Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiova socha Dia v Olympii, maják na ostrove Faros pri Alexandrii, rodský Kolos a mauzóleum v Halikarnase. Existencia záhrad nie je dostatočne dokázaná, chrám v Efeze a socha Dia sa stali obeťou požiaru a posledné tri podľahli zemetraseniu. Siedmy div sveta – pyramídy v egyptskej Gíze – stoja dodnes. Práve egyptská vláda ako jediná vyjadrila nespokojnosť s anketou. Odmietli sa stretnúť s organizátormi a ani nepovolili Portugalsku vydať známky s vyobrazením pyramíd ako jedného z kandidátov.

Zdroj/autor: new7wonders, tasr, tnky, drom