MOSKVA - Rusko čelí posmechu zahraničných denníkov v súvislosti s expedíciou na severný pól. Zábery z ponorky sú z filmu Titanic.
Ruská televízna stanica Rossija údajne použila zábery miniponorky Mir klesajúcej na dno oceánu z hollywoodskeho filmu Titanic. 13-ročný chlapec Waltteri Seretin z Fínska videl zábery vo fínskom denníku Ilta-Sanomat a skonštatoval, že mu veľmi pripomínajú film Titanic.
Pre denník povedal, že zábery, ktoré priniesla ruská televízia, porovnal so zábermi použitými vo filme Titanic, ktorý má na DVD nahrávke. "Je to tam, úplne na začiatku filmu, rovnaký záber podmorských strojov, ktoré sa blížia k lodi," povedal chlapec.
Oscarmi ovenčený film Titanic režiséra Jamesa Camerona z roku 1997 v hlavných úlohách s Leonardom DiCapriom a Kate Winsletovou sa začína scénou, ako sa miniponorky potápajú k vraku lode Titanic, ktorá sa potopila v roku 1912.
Stanica Rossija, ktorú prevádzkuje štátna Všeruská televízna a rozhlasová spoločnosť, vložila do skutočnej nahrávky z prieskumu dna pod severným pólom zábery z filmu Titanic, zrejme, aby vyzerali atraktívnejšie, píše britský denník Daily Telegraph. Všeruská televízna a rozhlasová spoločnosť je kontrolovaná štátom a slúži na propagandistické účely prezidenta Vladimira Putina. Televízna stanica Rossija sa odmietla k článkoch v novinách vyjadriť.
Začiatkom augusta dosiahla dno Severného ľadového oceánu na severnom póle ruská ponorka a jej posádka tam zanechala ruskú vlajku. Niektorí ruskí politici o tejto udalosti otvorene hovorili ako o potvrdení nárokov Moskvy na tieto územia. Ruskí vedci tvrdia, že arktický podmorský hrebeň známy ako Lomonosovov chrbát je v skutočnosti pokračovaním ruskej pevniny.
---------------------
RUSKO - Členovia ruskej expedície, ktorá minulý týždeň úspešne uskutočnila ponor na dno oceánu na severnom póle, sa triumfálne vrátili do Moskvy.
Po pristátí na letisku Vnukovo vyvracali kritiku zo zahraničia, ktorá ruskej výprave vyčítala, že jej predovšetkým išlo o potvrdenie ruských nárokov na bohaté zásoby surovín, ktoré zatiaľ ležia nedotknuté na dne Severného ľadového oceánu.
"Arktída vždy bola ruská a ruská zostane," povedal vedúci výpravy, polárnik a miestopredseda dolnej komory ruského parlamentu Artur Čilingarov. "Sme šťastní, že sme umiestnili ruskú vlajku na dno oceánu, kde pred nami ešte nikto nikdy nebol, a je mi úplne jedno, čo si o tom myslia ľudia zo zahraničia," dodal.
Ruská arktická expedícia 2. augusta ako prvá na svete dosiahla morské dno na severnom póle a v hĺbke 4261 metrov umiestnila ruskú vlajku. Počas výpravy chceli Rusi určiť, kde ležia hranice kontinentálneho šelfu a zároveň tak dokázať, že územie pod severným pólom je pevne spojené s teritóriom ich štátu.
---------------------
RUSKO/ARKTÍDA - Ruské špeciálne miniponorky Mir-1 a Mir-2 sa minulý týždeň úspešne vynorili na hladinu potom, čo umiestnili ruskú vlajku namorské dno v hĺbke 4261 metrov pod Severným pólom. Symbolicky tak deklarovali nároky Moskvy na arktické územie, ktoré je bohaté na nerastné suroviny, vrátane ropy a plynu. Informovali o tom ruské médiá. Špeciálna ruská vlajka vyrobená z titánu sa tak objavila v hĺbke 4 261 metrov. "Bolo to mäkké pristátie... Tam dole je žltkastý štrk. Žiadne živočíchy v tejto hĺbke nevidieť," uviedol pre ruské agentúry vedúci expedície Artur Čilingarov.
Miniponorka začala svoju podmorskú plavbu neďaleko Severného pólu, keď jej cestu cez ľadové kryhy prerazil atómový ľadoborec Rossija. Hlavná obava pri vyslaní spolu dvoch malých podmorských plavidiel sa týkala ich úspešného návratu k ľadoborcu, keďže samé by neboli dostatočne silné preraziť povrchové ľadové kryhy.
Podľa medzinárodného práva päť štátov s územím za severným polárnym kruhom - Kanada, Nórsko, Rusko, USA a Dánsko - má ekonomickú zónu dlhú 320 kilometrov na sever od svojho pobrežia. Rusko si však nárokuje väčší podiel až po Severný pól. Argumentuje tým, že Sibír a arktické dno sú spojené rovnakým pevninským šelfom. Ostatné krajiny, vrátane USA, si územie takisto nárokujú a pripravujú misiu podobnú ruskej. V spore má po posúdení príslušných dôkazov rozhodnúť OSN.
Sovietske a americké jadrové ponorky v minulosti často prechádzali pod polárnym pólom, ani jedna však dosiaľ nedosiahla dno v tejto oblasti.
Mir-1 strávila pod hladinou osem hodín a 40 minút., Mir-2 dokonca 9 hodín a 28 minút. Posádky mali zásobu vzduchu na 72 hodín, pre riskantný prípad, že by ich zmena počasia uväznila pod ľadom.
Jedna ponorka mala celkom ruskú posádku, druhá bola medzinárodná, okrem ruského odborníka sa v nej viezol aj australsky polárnik a švédsky milionár, ktorý za účasť na expedícii zaplatil tri milióny dolárov.
Zdroj/autor: itar-tass,tasr,wnsita,čtk,dailytelegraph,drom
