GRÉCKO - Slabá legislatíva, nedbanliví poľnohospodári a developeri a tlejúce skládky odpadu, to sú podľa environmentálnej organizácie Greenpeace hlavné príčiny rozsiahlych lesných požiarov v Grécku. Už si vyžiadali najmenej 63 ľudských obetí a obrovské materiálne škody.
Vláda premiéra Kostasa Karamanlisa čelí pred septembrovými parlamentnými voľbami ostrej kritike za údajnú neschopnosť zvládnuť súčasnú krízovú situáciu. Na uliciach metropoly Atény dnes demonštrovali tisíce nespokojencov. Grécko vyhlásilo výnimočný stav a požiadalo o pomoc partnerov z EÚ. Premiér Karamanlis naznačil, že požiare môžu byť dielom podpaľačov. Zároveň prisľúbil vypátranie a potrestanie vinníkov.
Podľa riaditeľa gréckej pobočky Greenpeace Nikosa Charalambidesa stoja za vyčíňaním prírodného živlu z posledných dní prozaické príčiny: živelne horiace smetiská, vypaľovanie krovín a trávnatých porastov farmármi a chovateľmi dobytka, ale najmä absencia jasnej pozemkovej legislatívy. Podľa jeho slov chýba národný pozemkový register a zákony v oblasti kategorizácie pôdy, čo umožňuje developerským spoločnostiam beztrestne vypaľovať lesné porasty v blízkosti miest.
"Najväčším podpaľačom je štát, ktorý nespriehľadnil využívanie pôdy, a ponechal tak prímestské lesy napospas nebezpečným developerom," vyhlásil Charalambides v rozhovore pre agentúru Reuters. Najhoršia zaznamenaná vlna požiarov v gréckej histórii, podporovaná horúcim, suchým a veterným počasím už zničila tento rok 2,5 milióna hektárov pôdy v porovnaní s 1,5 miliónom hektárov v roku 1981, keď išlo doteraz v tomto ohľade o najhorší rok. Tisíce obyvateľov ohrozených oblastí utiekli zo svojich domovov.
Premiér Karamanlis odmieta obvinenia zo zlyhania svojho kabinetu, ktorý podľa opozície a médií nedokázal zabrániť šíreniu požiarov. Rozhorčenie nad údajnou neschopnosťou vlády prišlo dnes v Aténach vyjadriť asi 2000 ľudí. Protestný pochod zorganizovala grécka ľavica a antiglobalisti.
Do Grécka prichádza medzinárodná pomoc. V boji proti požiarom Grécku pomáhajú nielen členské štáty Európskej únie, ale aj mimoeurópske štáty. Slovensko medzi nimi chýba. V nedeľu do Grécka dorazili štyri lietadlá z Francúzska, tri z Talianska, dve zo Španielska a jedno z Portugalska. Včera nasledovali helikoptéry z Nemecka, Holandska a Slovinska. Pomoc poslali aj Nórsko, Srbsko, Izrael a Island.
Grécko doteraz zo zahraničia dostalo 14 lietadiel a 11 helikoptér, čím sa počet zasahujúcich vzdušných síl zdvojnásobil. Grécke ministerstvo zahraničia očakáva ešte 31 lietadiel a helikoptér z 12 krajín. Európska únia Grécku poskytla najrozsiahlejšiu podporu, akú kedy členský štát dostal cez Mechanizmus civilnej ochrany pred prírodnými katastrofami. Ten funguje od roku 2001 a pomáhal napríklad pri požiaroch v Portugalsku v roku 2005, záplavách v Rumunsku a Bulharsku či tohtoročných požiaroch v Taliansku.
Slovensko pomoc nevyslalo, lebo vraj nemá akú. „Žiadali nás o špeciálny vrtuľník a hasiace lietadlá. Keďže nedisponujeme takýmito technickými prostriedkami, v tejto situácii sme nemohli pomôcť,“ povedala Vladimíra Hrebeňáková z ministerstva vnútra. O vyslaní pomoci neuvažuje ani slovenská vláda.
------------------------------
GRÉCKO (27.8.) - V skorých ranných hodinách dnes v Grécku vyštartovali hasičské lietadlá, aby pokračovali v boji proti desiatkam požiarov. Za tri dni v krajine zahynulo najmenej 60 ľudí. V nedeľu sa len vďaka mimoriadnemu úsiliu podarilo zachrániť starovekú Olympiu.
V kolíske starovekých olympijských hier horeli stromy iba niekoľko metrov od stien múzea. Podľa gréckeho ministerstva kultúry ho však plamene nepoškodili a ani archeologické pamiatky, ktoré majú 2800 rokov a patria k najväčším turistickým atrakciám krajiny. Požiar ohrozoval ruiny Diovho chrámu, kráľa bohov, ako aj staroveký štadión, kde sa od roku 776 pred n.l. vyše tisíc rokov odohrávali antické olympijské hry. Helikoptéry a lietadlá pokryli ruiny vodou a penou. K hasičom sa pripojili dobrovoľníci s vedrami vody. Najmenej dvaja hasiči boli zranení, ale "bitka o starovekú Olympiu bolo vyhraná", uviedol hovorca požiarnikov Nikos Diamandis.
Cyprusové a píniové háje v okolí pamätníka zhoreli, ale ruiny s pozostatkami gymnázia, haly pre zápasníkov, kúpeľov a oltárov sa podarilo zachrániť. Zhorel aj lesík, v ktorom je pochované srdce zakladateľa moderných olympijských hier Pierra de Coubertina. "Požiare horia vo viac ako polovičke krajiny," povedal v nedeľu Diamandis. Vláda v sobotu vyhlásila núdzový stav. Úrady predpokladajú, že mnohé požiare založili podpaľači a niekoľko osôb už zatkli.
Za informácie o podpaľačoch, zodpovedných za lesné požiare, vláda vypísala odmenu až do jedného milióna eur. V Grécku nie sú lesné požiare v horúcich, suchých letách ničím nezvyčajným, ale doteraz nič nedosiahlo škálu posledných troch dní. Často je podozrenie na podpaľačstvo, hlavne kvôli umožneniu výstavby na pozemkoch. V Grécku totiž nie je na lesných pozemkoch povolená nijaká výstavba, zhorenisko tak môže viesť k diskusii o charaktere pozemkov.
Z dedín, hotelov a rekreačných oblastí evakuovali stovky ľudí, mnohí našli útočisko v školách a kostoloch. Ministerstvo zdravotníctva poslalo na juh krajiny stovky stanov, aby pomohlo ľuďom bez prístrešia. Za posledné tri dni sa k hasičom pripojilo takmer 4 tisíc vojakov gréckej armády, podporovaných vojenskými helikoptérami, najmenej 12 krajín Európskej únie už poskytlo pomoc.
Zdroj/autor: tasr, wnsita,sme,reuters, drom
