NA CESTÁCH Na vlastnú päsť

2009-12-02 15:00:00 |   |    | 

MEXIKO/ video - Hneď na začiatku musím povedať, že systém „zakúpiť knižného sprievodcu, letenku, zbaliť „bágle“ a urobiť si dovolenku na vlastnú päsť“ sa nám veľmi osvedčil a vrelo odporúčam. Má to však malý háčik, treba vedieť po španielsky, lebo v Mexiku sa inou svetovou rečou bohužiaľ nedohovoríte.



Netreba to však preháňať, pokiaľ sa však nechystáte stratiť letenku alebo nejak inak sa zabávať s mexickými úradmi. Mexickí úradnici sú veľmi milí a prívetiví choďte si to vyskúšať.

Naša cesta začala v hlavnom meste, pokračovala na juh do mesta Oaxaca, potom cez hory ku Pacifiku, znovu do vnútrozemia do štátu Chiapas, odtiaľ do Planeque, na Yukatán a späť do hlavného mesta a trvala mesiac...

Mexico D.F. (Dé Efe, ako ho nazývajú domáci, ktorým vzkypí krv v žilách, keď počujú „americký“ výraz Mexico City) je obrovské 20 miliónové mravenisko, plné aztéckej a koloniálnej histórie, múzeí, zábavy, fantastickej kuchyne, jednoducho úpne iný svet, na aký sme zvyknutí. Hlavne kuchyňa nás nadchla a vydržalo nám to po celú dovolenku.

Ochutnávali sme zo všetkého, čo sa nám dostalo do rúk – miestnu špecialitku ovocie s chili (ananás, papája, kokos), tortillas (mexické placky všetkých možných farieb a chutí), tacos (plnené pražené tortillas) alebo enchiladas (plnené tortillas v chili omáčke).

Nezanedbali sme však ani históriu a kultúru a videli sme toho naozaj dosť – koloniálne budovy s nástennými maľbami od Diega Riveru, aztécke bohužiaľ už iba ruiny v centre mesta (Tenochtitlán), aj mimo neho (najväčší komplex pyramíd v Mexiku Teotihuacan), múzeum Fridy Kahlo, Trockého, obrovské antropologické múzeum v parku Chapultepec a mnohé iné.

Zvlášť „sympatické“ nám boli stavby, ktoré postavili európski dobyvatelia. Boli to milí chlapíci, ktorí neváhali pre slávu kráľa a cirkvi zbúrať staroveké pohanské a krvavé stavby a popri tom zotročiť indiánske obyvateľstvo. Nech je im matka zem ľahká...

Z D.F. naša cesta viedla do Oaxacy, malebného mestečka na úpätí hôr, ktoré je známe predovšetkým produkciou mezcalu (na čo sme samozrejme nezabudli a navštívili aj miestnu výrobňu tohto chutného moku). Po pobyte v horách dobre padol odpočinok pri Pacifiku, kam sme sa dostali asi za 6 úmorných hodín po neuveriteľne kľukatých cestách s prevýšením asi 2000 m. Ale tie výhľady stáli zato!

Dedinka Zippolite bola neodolateľná a podľa nás aj najpríjemnejším miestom celého nášho pobytu. Tá pravá pohoda na nádhernej pláži, v „hamake“ (húpacej sieti), s drinkom v jednej a čerstvým ananásom v druhej ruke, tú treba zažiť... mimochodom, Zippolite je tiež vhodným miestom pre nudistov a trance párties (all inclusive).

Po pobyte sme sa vybrali opäť do hôr, a to do najjužnejšej mexickej provincie Chiapas, do horského mestečka San Cristobal, známeho nielen nádherným okolím, ale aj najpočetnejším zastúpením pôvodného obyvateľstva. Nezdržali sme sa však dlho, lebo sme sa už nemohli dočkať príchodu do Palenque, oblasti známej nepreniknuteľným pralesom, prekrásnymi kaskádami, vodopádmi a v džungli zarastenými mayskými pamiatkami.

A keďže sme museli vidieť a vyskúšať úplne všetko, neodpustili sme si ani miestnu špecialitku „champiňones“ – kúzelné hubičky, ktoré nám malí tmaví mužíci ponúkali na každom kroku a dokonca aj navarali vo výbornej praženici. Odporúčam:)

Posledné dni nášho pobytu patrili polostrovu Yucatán, známemu to výletnému miestu hlavne amerických turistov (našťastie sú na ňom aj miesta, kde sa daní turisti vyskytujú v nižšej koncentrácii). Cesta autobusom z Paleque do prímorského mestečka Tulum bola síce hororová (treba si dať pozor na povestnú klímu v mexických autobusoch a na dlhé cesty sa vybaviť telplým oblečením, najlepšie aj nejakými dekami alebo spacákmi) ale potom to už bola rozprávka...

Hoci mesto Tulum ako také nie je nič moc, môže sa pýšiť nádherným karibským pobrežím s „katalógovým“ morom tyrkysovej farby a fantastickými mayskými ruinami priamo na pobreží. Na svoje si tam prídu milovníci potápania aj šnorchlovania, kúsok od pobrežia sa nachádza druhá najväščia koralová bariéra na svete, ale aj tí, čo uprednostňujú radšej chodenie po pamiatkach, posedávanie v reštauráciach alebo vylihovanie na pláži.

A pre to sme sa rozhodli aj my a poriadne si pred poslednou etapou našej cesty oddýchli. Z Tulumu sme sa presnuli do hlavného mesta Yucatánu Meridy.

Merida je moderné, očividne bohaté mesto s veľmi príjemným centrom, svojou architektúrou tak trošku podobným európskym metropolám (čo sme po 3 týždňoch behania po Mexiku celkom ocenili). Je výborným východzím bodom pre rôzne zaujímavé výlety - či už k mayským pamiatkam (povestná ruta Puuc so svetoznámym Uxmalom), alebo k rôznym prírodným krásam (odporúčame napríklad 35 km vzdialený národný park Celestun v Mexickom zálive s divo žijúcimi plameniakmi).

A potom už iba 18 hodinová cesta autobusom z Meridy naspäť do D.F. a odlet domov. A čo dodať na záver? Cestujte! Spoznávajte nové krajiny a ľudí, naplňte svoj život krásnymi zážitkami, na ktoré budete ešte dlho spomínať. Žite! Lebo ako povedal Oscar Wild, žiť, to je najvzácnejšia vec na svete, pretože väčšina ľudí iba existuje…

 

Zdroj/autor: dancúľ,drom

VIDEO Tulum,Yucatan



Zdieľať článok na Facebooku

Foto: trekearth

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Súvisiace články



Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 2. máj. 2024. Meniny má Žigmund.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa