EXTRA Dnes začína veľký pôst

Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou (medzi 4. februárom a 11. marcom). Tento rok pripadá na 17. februára.

V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš, alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium!“ Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.

"Popol pochádza z vlaňajšej ratolesti Kvetnej nedele, tzv. bahniatok, ktoré sa pália vždy na Bielu sobotu. Tento akt sa ľudovo nazýva Pálenie Judáša," vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská, s tým, že gesto dávania popola na čelo pripomína pominuteľnosť a potrebu pokánia.

     
Názov Škaredá streda zasa vychádza zo starozákonného príbehu o obyvateľoch mesta Ninive, ktorí sa na výzvu proroka Jonáša dali na pokánie a navonok sa to prejavovalo aj v obliekaní starých a škaredých šiat. "Na znak pokánia sa staré roztrhané šaty nosili počas Škaredej stredy aj v Európe v 10.-12. storočí. Obdobie pôstu sa vtedy výraznejšie vyjadrovalo aj vonkajšími znakmi," spresnila etnologička.
     
Naši predkovia brali obdobie pôstu prísnejšie aj vďaka vtedajšiemu postoju cirkvi. Bol zvyk, ktorý v závislosti od lokálnych cirkví pretrvával ešte do konca 19. storočia, niekde aj do prvej polovice 20. storočia, že sa používali dokonca aj tzv. pôstne nádoby. "Pred pôstom sa riad poriadne vyumýval pieskom, aby bol úplne vyčistený a potom sa v ňom varili pôstne jedlá," vysvetlila.
     
K pôstnym jedlám patrili pohánkové, prosné kaše, strukoviny na rôzne spôsoby – ako kaše a polievky, cestoviny, kapusta, zemiaky, z mäsa sa jedli ryby, prípadne ak bola Veľká noc neskôr a vonku bolo teplejšie počasie, mohli sa konzumovať aj chladnokrvné živočíchy ako žaby alebo raky.
     
Pôst sa dodržiaval 40 dní, ale obzvlášť prísne sa držal v piatky, v niektorých lokalitách na Slovensku, ale aj v Európe sa postili i v sobotu, niekde dokonca aj v stredu.
     
Počas pôstu v stredoveku platili zákazy verejných jarmokov, svadieb, zábav. "Na jarmokoch bolo zakázané hlasné ponúkanie trhovníkov. V stredoveku boli dokonca aj obmedzenia v robení krstov. Nebolo dovolené nič, kde by sa viedlo hlučné veselie," doplnila Nádaská. Podľa jej slov cieľom tohto obdobia bolo "stíšenie života".

V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča jeden- až dvojdňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a dvoj- až trojdňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386).

Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením, 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh...
     
Dnes sa už pôst neberie tak veľmi prísne, ale cirkev odporúča veriacim zdržiavať sa mäsitých pokrmov aspoň v piatok. Pôst je pre veriacich spôsobom pokánia a zamyslenia sa, ale podľa etnologičky mal aj zdravotne pozitívne účinky, pretože po zime a po fašiangoch, keď sa ľudia menej hýbali a konzumovali kaloricky výdatnejšie jedlá, bol prirodzenou očistou. Mal teda telesný, aj duchovný rozmer.
    
Pôst sa končí po 40 dňoch tzv. Bielou sobotou, jedným z dní Veľkonočného trojdnia, ktoré tvoria – Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota. "Večer v Bielu sobotu je tzv. Vzkriesenie a po ňom a západe Slnka sa už môže konzumovať aj mäso, najčastejšie je to veľkonočná šunka," uzavrela Nádaská.

 

Zdroj/autor: sita,tasr,k.nádaská,drom

Zdieľať článok na Facebooku