DOMA Štrbské pleso mizne

Podľa ekológa z ochranného obvodu Štrbské Pleso Štátnych lesov Tatranského národného parku Pavla Kráľa sa nedá povedať, že hladina klesla oproti normálu o 90 centimetrov, keďže nikdy nebol stanovený „normálny stav, čiže nula“ hladiny Štrbského plesa.

Faktom však je, že z hladiny plesa trčia skaly, ktoré nebolo vidieť posledných 100 rokov. „Nie sme z toho nadšení a môžeme len dúfať, že pleso sa v najbližšom období naplní vodou, keďže len teraz sa začína roztápať sneh,“ uviedol Pavol Kráľ.

Príčina výrazného úbytku vody v Štrbskom plese je podľa Kráľa zatiaľ neznáma. Nedá sa podľa neho určiť, kto je za tento stav zodpovedný. Zjednodušené tvrdenia o vplyve zasnežovania lyžiarskych svahov na Štrbskom Plese na pokles hladiny plesa sú len jednou z možností.

Prevádzkovateľ strediska odobral počas zimy len povolené množstvo vody, ktoré môže podľa Kráľa ovplyvniť hladinu plesa maximálne o desať centimetrov, nie až o 90 centimetrov.

Príčinou môže byť nedostatok zrážok v poslednom období, ale napríklad aj výstavba na južnom brehu Štrbského plesa, zmeny odtokových a výtokových pomerov alebo aj zvýšené odparovanie počas posledných rokov.

Odborníci však zatiaľ nezaznamenali žiaden výtok pod Štrbským plesom, ktorý by mohol byť príčinou úbytku vody v plese. „Môže to byť aj kombinácia všetkých týchto príčin,“ povedal P. Kráľ.

Dlhodobý úbytok vody v Štrbskom plese môže mať za následok aj zmenu citlivého ekosystému Štrbského plesa. Môže sa však stať, že prídu silnejšie dažde, roztopí sa sneh vo vysokých polohách a hladina Štrbského plesa sa opäť vráti na úrovne dlhodobých pozorovaní. Kráľ tiež upozorňuje, že súčasnú podobu a rozlohu získalo Štrbské Pleso len asi pred 400 rokmi.

Vtedy stúpla hladina Štrbského plesa až o šesť metrov. Pravdepodobne to bolo dôsledkom výraznej zmeny, podľa historických prameňov by mohlo ísť o veľké zemetrasenie, ktoré sa spomína v historických dokumentoch.