Kirgizsko

Fakty

Názov krajiny:	Kirgizská republika
Hlavné mesto:	Biškek
Rozloha:	199 951 km2
Počet obyvateľov:	6 389 500 (2019)
Štátne zriadenie:	republika
Geografická poloha:	Stredná Ázia
Časové pásmo:	Slovensko +4 hod.
Ubytovanie:	Pozrite si výhodné ubytovanie v Biškeku.
Podnebie:	Nadmorská výška spôsobuje veľmi suchú klímu. Zimy sú mrazivé a letá sú horúce. Priemerné teploty v júli okolo 30°C, v noci klesajú na polovicu. V zime sa pohybujú od –2 do –8°C, v horských polohách klesnú až na -28°C. POZITE SI AKTUÁLNE POČASIE V BIŠKEKU
Mena:	Kirgizský som (KGS)
Jazyky:	kirgizský, ruský (úradné)
Správne členenie:	7 oblastí a hlavné mesto Biškek
Národnost. zloženie:	Kirgizi (73%), Uzbeci (14%), Rusi (5,5%), Ukrajinci, Ujguri
Náboženstvo:	islam (82%), pravoslávne kresťanstvo (16%), iné
Diplomatické zast.:	SR nemá v krajine veľvyslanectvo. Teritoriálne je príslušné: Veľvyslanectvo SR v Astane Mikrorajón Samal č. 12, Z10F1M5, Nur-Sultan, Kazachstan Tel.: +7 717 279 0688 Fax: +7 717 279 0689 Mobil (pohotovostný): +7 701 672 5597 E-mail: emb.astana@mzv.sk Internet: www.mzv.sk/astana Veľvyslanectvo Kirgizskej republiky pre SR Otto-Suhr-Allee 146 D-10585 Berlín Nemecko Tel.: +49 30 347 813 38 Fax: +49 30 347 813 62 Email: info@botschaft-kirgisien.de Konzulárny úrad v Bishkeku Konzul: Igor Konstantinovich Gusarov Consular Office of the Slovak Republic Kijevskaya ulica 93 Bishkek Kirgizstan Tel.: + 996 312 666 401 Fax.: + 996 312 661 525 E-mail: slovakia-bishkek@mail.ru
Víza a doklady:	Pri vstupe na územie Kirgizskej republiky musia občania SR spĺňať podmienky stanovené jej zákonmi. Informovať o aktuálnych podmienkach vstupu a pobytu v Kirgizsku je pre územie SR príslušné Veľvyslanectvo Kirgizska so sídlom v Berlíne. Nižšie uvedené informácie sú určené pre základnú orientáciu. Občanom SR sa bezprostredne pred cestou do Kirgizska odporúča ich overenie na Veľvyslanectve Kirgizska so sídlom v Berlíne. Bezvízový režim na pobyt v Kirgizsku nepresahujúci 60 dní ostáva v platnosti. Platnosť cestovného dokladu občana SR musí byť najmenej 6 mesiacov dlhšia ako je predpokladaný dátum odchodu z krajiny Ministerstvo zahraničných vecí SR

O krajine

Dejiny: Prvými obyvateľmi územia dnešného Kirgizstanu boli kmene skýtskych bojovníkov obývajúce toto územie od 6 storočia p.n.l. až do 5 storočia n.l. Skýti kládli tvrdý odpor aj Alexandrovi Veľkému počas jeho stredoázijských výbojov. Od 6.do 10 storočia obývali toto územie rôzne kmene tureckého pôvodu. V roku 751 sa Kirgizstan stal dejiskom obrovskej bitky kde spojené  turecké, arabské a tibetské armády porazili armádu čínskej dynastie Tang  a vyhnali Číňanov zo strednej Ázie. Predkovia dnešných Kirgizov pravdepodobne žili na Sibíri pri hornom toku rieky Jenisej až do 10.storočia, keď pod tlakom mongolských nájazdov presídlili pod pohorie Ťan Šan. Počas Džindischánovej vlády bol Kirgizstan časťou panstva jeho druhého syna Chagataja.

Mier v krajine bol narušený až v roku 1685, kedy do krajinu napadli mongolské kmene Oyratov, a vyhnali veľký počet Kirigizov na územie dnešného Tadžikistanu. Po ich porážke čínskou armádou dynastie Qing, pripadla krajina Číne. V 19. storočí sa do regiónu dostali Rusi. Pomaly začali porážať jednotlivé mestá dovtedy mocného Kokandského chanátu a ich ťaženie vyvrcholilo porážkou Taškentu v roku 1865. Kirgizi boli začlenení do jednej z nových cárskych provincií. Onedlho sa sem začali sťahovať ruskí osadníci, a nepokoje vyvrcholili kirgizskou vzburou v roku 1916, ktorá bola ruskými vojskami tvrdo potlačená. V roku 1918 sa Kirgizsko stalo súčasťou autonómnej sovietskej socialistickej republiky Turkestan.

V roku 1924 sa krajina premenovala na samostatnú autonómnu oblasť Kara-Kirgizsko, a v roku 1936 sa stalo samostatnou sovietskou socialistickou republikou. Pôvodný nomádsky život obyvateľov bol sústavne potláčaný a vyvrcholil násilnou kolektivizáciou v 30-tych rokoch 20. storočia. Ekonomické problémy 80. rokov viedli k etnickým nepokojom medzi Kirgizmi a Uzbekmi  v roku 1990. V tomto roku sa uskutočnili voľby sovietskeho typu, a po nich Kirgizská komunistická strana obsadila takmer všetky kreslá v parlamente. Kompromisným prezidentom sa stal Askar Akajev. V auguste 1991 vyhlásil Kirgizský Najvyšší Soviet nezávislosť krajiny. Akajev bol znovuzvolený prezidentom a koncom roku sa krajina stala súčasťou Spoločenstva nezávislých štátov. Akajev začal s reštrukturalizáciou krajiny zaviedol reformy, ktoré boli najodvážnejšie v celom regióne.

Napriek nim získal v krajine dostatočnú popularitu a voľby v roku 1995 sa skončili jeho víťazstvom. Potom však Akajev začal hazardovať zo svojim dobrým menom a nezákonne upravil ústavu krajiny, voľby a referendá v krajine boli sfalšované. Na prelome tisícročia sa situácia v krajine zhoršila. Medzitým prezident Akajev urovnal spory o hraničné pásma s Čínou a Kazachstanom, povolil USA aj Rusku založiť na území Kirgizstanu vojenské základne. V marci 2005, Akajev po protestoch obyvateľstva a opozície z krajiny utiekol. Súčasným kirgizským prezidentom sa stal Kurmanbek Bakijev. 

Líderka súčasnej kirgizskej opozície Roza Otunbajeva  sa po celoštátnych krvavých protestoch (apríl 2010) postavila na čelo novovytvorenej dočasnej vlády, ktorá má fungovať po dobu šiestich mesiacov. Dočasná vláda vypracuje návrh novej ústavy pre tento stredoázijský štát a vytvorí podmienky na slobodné a spravodlivé voľby.

Bezpečnost. riziká: V súčasnosti sa situácia v Kirgizsku stabilizovala a krajina je v porovnaní so západnou Európou pomerne bezpečnou krajinou. Bitky a útoky sa všeobecne odohrávajú len v nočných kluboch a baroch, rovnako ako v iných veľkých mestách. Vážnym problémom krajiny je korupcia a miestni obyvatelia sú presvedčení, že polícii sa nedá dôverovať - v minulosti boli príležitostne medializované správy o skorumpovaných policajtoch, ktorí prehľadávali cestovné tašky, aby ukradli peniaze. Keďže však občania mnohých krajín už víza nepotrebujú, turisti nemôžu byť zo strany skorumpovaných policajtov, ktorí tvrdia, že ich víza alebo registrácia nie je v poriadku, obťažovaní.

Zdravotníctvo: Pred  vstupom do krajiny sa odporúča zabezpečiť si poistenie liečebných nákladov v zahraničí. Prvá pomoc je poskytovaná zadarmo, ostatné zdravotné úkony sa platia v rôznych cenách. Pre pobyty dlhšie ako 3 mesiace je požadované potvrdenie o negatívnom teste na HIV. Test môže byt vykonaný tiež priamo na mieste v priebehu prvého mesiaca pobytu.

Internet(.kg): www.advantour.com/kyrgyzstan/,  https://www.nationsonline.org/oneworld/kyrgyzstan.htm

Komunikácia:T-mobile (áno), Orange (áno), O₂ (áno)

Bez záruky:
Sprievodca Lonely Planet varuje: „Hovorí sa, že hlavné mesto Kirgizska Biškek má viacej stromov na obyvateľa ako iné stredoázijské mestá, môže to byť pravda, ale keď vietor fúka zlým smerom, smog z predmestských tovární vás škrabe priamo v hrdle.“ 

Hlavné mesto krajiny Biškek je jediným mestom na svete, pomenovaným podľa dreveného tĺčika (bishek), ktorý sa používa pri výrobe kvaseného kobylieho mlieka.

Doprava

Autobusové spojenie je medzi Biškekom a uzbeckým Taškentom a kazašským Almaty frekventované, často sa však na hraniciach mení autobus. Sezónne autobusy premávajú medzi mestom Osh a  Kashgar cez priesmyk Irkeshtam, a špeciálne džípové kolóny premávajúce z Biškeku do Kashgaru cez priesmyk Torugart.

Minibusy, nazývané aj maršrutka, sú v Kirgizsku veľmi rozšírené. Sú veľmi lacné a zhromažďujú sa v každom centre obce alebo na autobusovej stanici. Ceny za ne sú stanovené, ale je možné, že niekedy nevyrazia až kým nie sú úplne naplnené. Pri kúpe lístku u vodiča zvyknú vodiči niekedy cenu trocha zvýšiť keď vidia, že ste turista. Povedia väčšinou, že je to navýšenie za batožinu a podobne. Neverte im - stačí zaplatiť normálne cestovné. Tiež vždy okamžite požadujte výdavok - niekedy si vezmú peniaze a myslia si, že nepoznáte správnu výšku cestovného, alebo predstierajú, že vám vydajú neskôr.

Taxíky pre viacerých pasažierov sú najčastejšou a najlacnejšou formou prepravy v krajine. Premávajú tu tiež autobusy a minibusy, ale sú pomalé a často sa kazia. Medzi väčšinou miest premávajú taxíky pre viacerých pasažierov.

Rozšírené je aj stopovanie, ktoré je najhodnotenejšou formou cestovania v tejto krajine. Je to najefektívnejší a najvernejší spôsob, ako vidieť Kirgizsko. Takmer každý, kto má voľné miesto vo svojom aute, vás vyzdvihne aj keď cestujete ako skupina. Vodiči nákladných vozidiel dokonca pokúsia vo svojich autách zviezť až päť ľudí, len aby pomohli.

Letecky: Britská spoločnosť Mediterranean lieta do Biškeku trikrát do týždňa. Okrem nej sem pravidelne lieta ruský Aeroflot z Moskvy. Lietajú sem tiež pravidelné linky z Istanbulu, Kyjeva a Novosibirska. Ďalšou možnosťou je let do kazašskej Almaty s následnou cestou autobusom trvajúcou tri hodiny ( sú potrebné kazašské tranzitné víza). Vnútroštátne lety sú najnebezpečnejšou formou prepravy v Kirgizstane, ale v zime sú často jedinou možnosťou ako sa dostať na určité miesto. „Najpopulárnejšou“ je linka Biškek – Osh.

Vlakom: vlaky premávajú z Biškeku do Taškentu, Almaty a Krasnojarska  niekoľkokrát do týždňa a vlak do Moskvy premáva denne.

Musíte vidieť

Biškek – hlavné mesto s pokojnou atmosférou, širokými ulicami a príjemnou architektúrou;

Ferganské údolie – horská „superscenéria“, krajina s priesmykmi vo výške 3.000 metrov, priepastným údolím Suusamyr a nesmiernou vodnou nádržou Toktogul;

Kaňon Ala-Archa – národný park, s možnosťami trekingu, horských výstupov celoročného lyžovania;

Jazero Issyk-Kuľ – obrovské jazero, dlhé až 170 km, rozprestierajúce medzi štvortisícovými vrchmi pohorí Küngey Alatau a Terskey Alatau;

Osh – druhé najväčšie mesto Kirgizstanu, mesto „staršie než Rím“;