Švajčiarsko

Fakty

Názov krajiny:	Švajčiarska konfederácia
Hlavné mesto:	Bern
Rozloha:	41 285 km2
Počet obyvateľov:	8 401 120 (2016)
Štátne zriadenie:	spolková republika
Geografická poloha:	stredná Európa.
Časové pásmo:	Slovensko 0 hod.
Ubytovanie:	Pozrite si výhodné ubytovanie v Berne.
Podnebie:	Za veľký počet miestnych a regionálnych mikroklím sú zodpovedné hory. Kantón Ticino, na juhu krajiny má teplú, stredomorskú klímu, zvyšok krajiny má stredoeurópsku. Letné teploty sa pohybujú okolo 25°C, zimné okolo 2°C až 6°C. Je dobré pripraviť sa na zmeny počasia, najmä v závislosti od nadmorskej výšky. Snehom sú pokryté oblasti s nadmorskou výškou nad 3000 m. Počasie ovplyvňuje silný južný vietor föhn, prinášajúci vysoké teploty. Je hlavnou príčinou pádov lavín. POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V BERNE
Mena:	švajčiarsky frank (CHF)
Jazyky:	nemčina, francúzština, taliančina a rétorománčina
Správne členenie:	20 kantónov a 6 polokantónov
Národnost. zloženie:	(podľa jazykov) 64 % hovorí po nemecky, 19 % francúzsky, 10 % taliansky, 1 % rétorománsky, 6 % iným materinským jazykom.
Náboženstvo:	katolíci (41,6%), protestanti, moslimovia
Diplomatické zast.:	Veľvyslanectvo Švajčiarska v SR Michalská 12, Bratislava 1 Telefón: +421 2 5930 1111 Fax: +421 2 5930 1100 E-mail: bratislava@eda.admin.ch Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berne Thunstrasse 63, 3074 Muri b. Bern, Švajčiarsko /  Switzerland Telefón: +41 31 356 3930, Mobilný telefón: +41 792 526 369 E-mail: emb.bern@mzv.sk Internet: www.mzv.sk/bern
Víza a doklady:	Občania SR môžu vstupovať a zdržovať sa na území Švajčiarska 90 dní bez víz (turistika, návšteva). Pri opakovaných cestách nesmie súhrnná doba pobytu v Švajčiarsku v priebehu jedného roku presiahnuť 6 mesiacov. Dohodou oba štáty uznali ako platné cestovné doklady platné pasy (DP, SP a ZP/) a občianske preukazy/identifikačné karty. Ministerstvo zahraničných vecí SR

O krajine

Dejiny: V staroveku bolo územie Švajčiarska osídlené keltskými kmeňmi Rétov a Helvétov (odtiaľ aj názov krajiny Helvetia). Od 1. stor. pred n. l. súčasťou Rímskej ríše, počas sťahovania národov sa tu usídlili germánske kmene. V 6. stor. sa stala krajina súčasťou Franskej ríše, po jej rozpade pripadla k svätej rímskej ríši, od 12. stor. v centrálnom Švajčiarsku prebrali moc Habsburgovci. V boji proti nim vznikla konfederácia tzv. Večný spolok. V r. 1291 sa spojili kantóny Schwyz, Uri a Unterwald, neskôr, v 14. a 15. stor. sa pripojili ďalšie kantóny i dôležité mestá. Nový štátny útvar mal od prvopočiatkov federatívnu podobu združenia svojbytných celkov – kantónov.

Na sklonku 18. stor. stratil nezávislosť, po porážke Napoleona pri Lipsku spolkový snem v r. 1813 vyhlásil neutralitu a v r. 1815 bola na Viedenskom kongrese v zvláštnej deklarácii uznaná „večná“ neutralita. V r. 1848 bol čiastočne podľa amerického vzoru vyhlásený spolkový štát. Zürich ako duchovné centrum krajiny priťahoval mnohých vzdelaných cudzincov, najmä umelcov (žili tu istý čas Johann Wolfgang Goethe, Richard Wagner). Švajčiarsko sa na čas stalo domovom mnohých príslušníkov stredoeurópskej a východoeurópskej šľachty (najmä ruskej), ktorí do krajiny prišli po politických prevratoch a ekonomických zmenách vo svojich krajinách; prichýlilo mnohých politických utečencov i významných umelcov (Charles Chaplin).

Krajina si udržala neutralitu aj počas oboch svetových vojen, preto sa stala v druhej svetovej vojne cieľom nemeckých emigrantov pred nacistickým režimom (Albert Einstein, Thomas Mann). Švajčiarske mestá, kvôli neutrálnej pôde, boli častým miestom medzinárodných politických i ekonomických rokovaní, i diskrétnych stretnutí, ktoré mali ovplyvniť politické rozhodovania a zmeny v rozličných častiach sveta. Preto sa Švajčiarsko stalo sídlom rozličných medzinárodných organizácií, napr. v Ženeve pôsobila v r. 1820-1939 Spoločnosť národov, v súčasnosti tu pôsobia viaceré úradovne Organizácie Spojených národov.

Bezpečnost. riziká: Švajčiarsko je jednou z najbezpečnejších krajín v Európe, avšak rovnako ako kdekoľvek, je potrebné si dať pozor na vreckových zlodejov. Vo Švajčiarsku je v niektorých inštitúciách zvykom skopírovať na potvrdenie celú vašu kreditnú kartu, čím môžu narásť vaše obavy z krádeže identity. Návštevníci, ktorí používajú kreditné karty, by teda mali dôkladne skontrolovať všetky informácie vytlačené na potvrdeniach a v prípade vyhodenia ich skartovať.
Pri turistike v horách treba počítať s častými prudkými zmenami a s rýchlym zhoršením počasia, preto treba mať kvalitné vybavenie, dokonale poznať terén a nepreceňovať vlastné sily a schopnosti. Ak sa z nejakého dôvodu cítite v ohrození, neváhajte zatelefonovať na núdzové telefónne číslo, ktoré je vo Švajčiarsku rovnaké ako na Slovensku – 112. Operátori sú vo všeobecnosti anglicky hovoriaci.

Zdravotníctvo: Sieť zdravotníckych zariadení je hustá, dostupná po celej krajine. Lekárske služby a zdravotná starostlivosť sú na špičkovej úrovni, avšak sú veľmi drahé, platí sa na mieste. V prípade ohrozenia života sa poskytuje ošetrenie na dlh a úhrada sa nekompromisne vymáha.

Internet (.ch): www.myswitzerland.com, www.swisstrains.ch

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O₂ (áno)

Letiská: Geneva International Airport (GVA) www.gva.ch ; Zurich Airport (ZRH) www.zurich-airport.com

Bez záruky: Predtým, ako začali Švajčiari vyrábať hodinky, boli ich hlavným exportným artiklom žoldnieri. Švajčiarska garda slúži vo Vatikáne dodnes.

Doprava

Švajčiarsko má plne integrovaný systém verejnej dopravy. Jeho súčasťou sú vlaky, autobusy, lode, aj lanovky. Turistom bez vlastného auta sa odporúča kúpiť Swiss Pass, časový cestovný lístok (na 4, 8, 15 alebo 22 dní), na neobmedzený počet jázd vlakom, autobusmi, MHD, niektorými lodnými linkami, a so zľavou na vysokohorské dopravné zariadenia. Doprava s týmto pasom je výrazne lacnejšia ako jednotlivé cestovné lístky.

Letecky: Hlavné medzinárodne letiská sa nachádzajú v Zürichu, Geneve a v meste Basel. Hlavné európske letecké spoločnosti lietajú na aspoň jedno z nich. Niektoré letecké spoločnosti lietajú aj do Friedrichshafenu v Nemecku, ktoré je pomerne blíko od Zürichu. Vlajkovým dopravcom Švajčiarska je Swiss International Airlines, ktorý spolu s ich dcérskymi spoločnosťami a charterovými leteckými spoločnosťami Edelweiss Air a švajčiarskymi leteckými linkami Swiss European Air Lines ponúkajú spojenie s väčšinou hlavných letísk v celej Európe a mnohými medzikontinentálnymi destináciami. Vzhľadom na to, že Švajčiarsko má pravdepodobne najväčší rozvinutý systém verejnej dopravy na svete a letiská nie sú tak ďaleko od seba, je tu len veľmi obmedzená vnútroštátna letecká premávka. Spojenia ponúkané spoločnosťami Swiss International Airlines a Etihad Regional zahŕňajú trasy Zürich-Ženeva, Zürich-Lugano a Ženeva-Lugano. Vo väčšine prípadov sa vlak, niekedy v kombinácii s autobusom, alebo inými prostriedkami, stáva lacnejšou voľbou a často sa môže ukázať aj ako rovnako rýchly a pohodlný spôsob prepravy.

Vlakom: Celková dĺžka železníc je 4533 km. Vlaky sú čisté, spoľahlivé a jazdia často.

Autobusom: Okrem štandardných liniek tu premávajú poštové autobusy, prevádzkované švajčiarskou poštou, okrem cestujúcich prevážajú aj poštové zásielky.

Autom: Autopožičovne sú vo všetkých väčších mestách. Cesty sú kvalitné, rovnako aj ich označenie. Početné sú tunely. Pri vstupe do krajiny je potrebné kúpiť ročnú diaľničnú známku (Vignette) v hodnote 40 CHF, známky na kratší čas nie sú. Za jazdu bez diaľničnej známky je pokuta 100 CHF. Niektoré úseky ciest sú osobitne spoplatnené napr. tunel St. Bernard.

Loďou: po všetkých jazerách sa plavia lode, platí tu väčšina železničných lístkov.

Musíte vidieť

Ženeva – kozmopolitné centrum Švajčiarska, s románskou katedrálou St. Pierre, múzeom reformácie, rodným domom Jeana Jacquesa Rousseaua, a múzeom moderného umenia Patek Phillipe Museum. Medzi atrakcie patrí múzeum Červeného kríža, ktorý tu bol založený v roku 1864.

Zürich – centrum švajčiarskych bankárov s dvojitou vežou chrámu Großmünster z 11. až 13.storočia a neskororenesančnou budovou radnice (Rathaus), s najkrajšou nákupnou ulicou Európy Bahnhofstrasse, maliarskymi a sochárskymi zbierkami v Dome umenia (Kunsthaus),  a ženským kláštorom Fraumünster z 13. až 15. storočia s farebnou vitrážou Marca Chagalla.

Luzern – jazero obklopené majestátnymi horami pokrytými snehom je esenciou Švajčiarska. Staré mesto Luzern je známe stredovekými domami s pomaľovanými fasádami, pohľadnicovými mostami, dobrými múzeami a reštauráciami.

Augusta Raurica – najväčšie rímske ruiny vo Švajčiarsku, pozostaky kolónie založenej v roku 43 p.n.l.. Dnes je zrekonštruované divadlo, niekoľko chrámov a zaujímavé múzeum s autentickým domom z Rímskej ríše.

Château de Chillon – netypický oválny hrad nad obrovským Ženevským jazerom, ktorý preslávil anglický básnik Lord Byron. Hrad má množstvo dvorov a miestností naplnených dobovými zbraňami, nábytkom a umením.

Franches Montagnes – prekrásne lesné zákutia v pohorí Jura s množstvom turistických a lyžiarskych ciest. Obľúbené sú najmä prechádzky na koňoch. Centrom regiónu je mesto  Saignelégier.

Múzeum hospicu Svätého Bernarda – múzeum predstavujúce záchranársku prácu a život mníchov rádu sv. Bernarda od 11. storočia.

Rheinfall – najväčšie európske vodopády, aj keď nedosahujú rozmery Niagarských sú obdivuhodné.