SLOVENSKO - Bratislavský arcibiskup, metropolita Stanislav Zvolenský celebroval včera podvečer v Katedrále - Dóme sv. Martina v Bratislave svätú omšu. Poďakoval ňou za arcibiskupské pálium, ktoré mu pápež Benedikt XVI. odovzdal v Ríme 29. júna tohto roku na sviatok sv. Petra a Pavla a slávnostne otvoril klenotnicu.
Po skončení svätej omše arcibiskup Zvolenský a primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský otvorili klenotnicu Dómu sv. Martina. Na otvorení boli prítomní predstavitelia Kancelárie prezidenta SR, minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová a ďalší členovia vlády, poslanci, cirkevní hodnostári a iní hostia.
Novootvorené priestory v ľavej zadnej časti chrámu obsahujú klenoty, ktoré sa nazbierali za viac ako 555 rokov existencie chrámu. Okrem umeleckej, historickej a kultúrnej hodnoty samotnej stavby ju tvorí nemalé množstvo predmetov vyznačujúcich sa vysokou remeselnou a výtvarnou kvalitou.
Medzi najvzácnejšie skvosty patrí 109 centimetrov vysoká gotická monštrancia a celý rad bohoslužobných predmetov vrátane kalichov či biskupských beriel, relikviárov a iných pamiatok. Nachádzajú sa tu takisto cenné maliarske diela, napríklad gotické tabuľové maľby pochádzajúce z obdobia okolo roku 1480.
Medzi osobitný druh klenotov patria bohoslužobné rúcha, mitry či pontifikálne črievice zdobené bohatou ručnou výšivkou, zhotovenou technikou tzv. maľby ihlou. Tieto cennosti tiež možno vidieť pri zvláštnych slávnostných bohoslužbách, kedy sa opätovne stávajú súčasťou slávenia liturgie.
Dóm sv. Martina Dóm sv. Martina (1221-1452) je jednou z dominánt mesta Bratislava a národnou kultúrnou pamiatkou. Po stáročia bol stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania. Miesto, na ktorom dnešná katedrála stojí, bolo viacvýznamovým centrom vznikajúceho mestského osídlenia. Stretávali sa tu cesty, vznikol trh, nachádzalo sa tu teda jadro vtedajšieho mesta, kde sa dá predpokladať aj kaplnka. Mešťania však chodievali na bohoslužby na hrad, kde malo sídlo prepoštstvo a kapitula. Až keď už návštevy začali byť neúnosné a ohrozovali bezpečnosť hradného sídla, požiadal kráľ Imrich od pápeža Inocenta III.[1] povolenie na prenesenie prepoštstva do podhradia. Toto povolenie bolo v roku 1204 aj vydané. Po prepoštstve, ako mieste vydávajúcom a obstarávajúcom listinný a dokumentačný materiál sa na základe súhlasu pápeža Honoria III.[2] v roku 1221 presťahoval aj kostol. Stavba sa začala ešte v románskom slohu a zasvätenie najsvätejšiemu Spasiteľovi bolo v kontinuite s hradným chrámom. 2 decembra 1291 kráľ Ondrej III.[3] udelil podhradiu mestské privilégiá, a mesto sa začalo rozvíjať na voľnom priestranstve východným smerom. Historické jadro však už zostalo na úpätí hradného vrchu. Chrám najsv. Salvátora v svojej veľkosti však nebol dostačujúci a preto menšiu románsku stavbu, ktorá už od roku 1302 slúžila ako mestský chrám, začali v rokoch 1311-1314 obstavovať terajším gotickým chrámom. Tento bol slávnostne vysvätený ostrihomským biskupom Gregorom v roku 1452 na počesť najsv. Spasiteľa a sv. Martina. V tom čase ešte neexistovalo také sanktuárium aké poznáme dnes. Bolo asi len o niečo viac ako 1/3 dnešného, teda sanktuária postaveného Matejom Korvínom v rokoch 1467-1487. Tieto roky si aj dnes môžeme prečítať na jeho strope, v štítkoch upevnených na svorníkoch rebier. Tu taktiež nájdeme aj krajinské a šľachtické erby z tohto obdobia. Dnešná Katedrála- Dóm Svätého Martina prešiel od svojej posviacky v roku 1452 viacerými premenami a drobnými prestavbami, či prístavbami. Dnes sa nachádza vo väčšej miere v stave prestavby z rokov 1863-1878 vedenej kanonikom Karolom Heillerom- dómskym farárom, konanej v spolupráci s architektom Jozefom Lippertom (1826-1902).
Celkové vnútorné rozmery Dómu sv. Martina sú: dĺžka vrátane sakristie - 69,37 m; šírka - 22,85 m; hrúbka múrov trojlodia - 1,5 m; hrúbka múrov svätyne - 926 mm; výška lodí - 16,02 m; výška svätyne - 18,5 m ;
Zdroj/autor: domsv.martina,tasr,drom
