NA CESTÁCH Nohavičky, Bloody Sunday a U2

Belfast, Severné Írsko

Ahojte, jedno obrovské ďakujem za všetky priania, blahoželania, pozdravy a sms-ky, ktoré mi prišli a bohužiaľ nestihla som odpovedať - ale skúšala som. Veľmi potešili! A samozrejme, aj správy z domova.

No - ja sa veľmi rozpisovať asi nebudem, lebo sa blíži čas – keď to všetko budem môcť porozprávať osobne... No, veru, veru, môj čas príchodu sa blíži. A bude to už na furt, respektíve - neviem na ako dlho, každopádne návrat do Írska po plánovanych 10 dňoch dovolenky som zrušila.

Ak viete o nejakej dobrej robote pre mňa - začína to byť aktuáálne... A dôvody môjho predčasného návratu? Nuž - ako si niektorí mysleli (áno, dostalo sa mi to do uší !!!!) - materská dovolenka to ešte nie je!
 
Je mi to trochu tažko napísať - ale tak, či tak, to by som to rozpovedala osobne a budete to vedieť všetci - lebo, svoju prostorekosť už asi veľmi nezmením a klamať neviem. Nastali trochu menej ružové časy (ak tu vôbec okrem príchodu nejaké boli...)

Na začiatku som mala problémy s agentúrou a výplatou za 2 týždne... tá odišla na nesprávny bankový učet - a nekompletná - a bolo pre nich dosť problematické vrátiť mi MOJE peniaze.. Nuž, aj to je štýl práce.

Nakoniec ma to stálo riadne dupnutie nohou. Potom sme sa presťahovali - konečne svitli lepšie časy - celkom sme sa tešili... Dokoca aj výlet do Derry som si urobila (jedno z mála - ak nie jediné mesto, čo si zachovalo opevnenie okolo celého mesta, ktore slúžilo ako ochrana pred nájazdami Škótov a Angličanov v predošlých časoch...

Belfast je historické, pekné mesto, kde sa odohrali udalosti známe ako Bloody Sunday - kedy v 70.tych rokoch zavraždili Angličania na pokojnej manifestácii niekoľko Írov.... A o tom spievali U2 v pesničke Bloody Sunday - kto to vedel, 10 bodov, ja som si myslela, že U2 si len tak nôtia... (Inak, U2 konečne rozumiem po pobyte tu čím ďalej tým viac.).

A tak som sa celá uveličená vrátila domov a zase mala pocit, aký je ten svet krásny a ja sa veru tak skoro domov nevrátim...

No a tú nedeľu sme mali doma maliarov - vedela som, že prídu, bol to domáceho kamoš, ktorý sa nám stará o dom a nejaký jeho kamoš alebo hocičo... Takže som bola v pohode. Keď som si však chcela odložiť šál do šuflíka, kde mám aj spodné prádlo - zistila som, že takýto bordel som tam ja veru ráno nenechala....?

Nasledovala kontrola všetkých "tisícov", čo máme doma v ponožkách a dokladoch - ale našťastie sme zistili, že sa niekto výdatne zaujímal jedine o moje spodné prádlo... Čo ma vytočilo - okamžite som kontaktovala chlapíka a domáceho - skončilo to trochu nasrato a s úsmevom - no, niekto bol zvedavý... Potom som si to prádlo ale začala ukladať a jedny nohavičky boli použité....

Nechám priestor na vašu predstavivosť, ale nebolo to na maľovanie. Asi to nemusím viac opisovať - totálne vydesená, zhrozená, znechutená. Bloody Sunday. A tak som zavolala políciu, lebo ako hovori kamarátka Dorota - sranda, sranda - čerešne dole - dotyčný predmet zhabali - urobili zápisnicu, boli rovnako zhrození, že jednoducho o niečom takom vedia tiež len z telky a nie z reality... Procedúra bežná z TV - odoberú vzorky DNA (ak je toho dosť), porovnajú s databázou - mená podozrivych odo mňa majú, takže už len to chce čas...
 
A toto sa prihodilo medzi nami, dievčatami. Už neviem, ako sa mám na to tváriť, každopádne som už teraz úplne v pohode, ak by som nešla na políciu - bola to inak riadna jednodňová dilema, tak by som sa asi cítila hrozne.

Prehodnotila som teda všetky negatíva, ktoré sa mi v tomto, podľa mňa rekordne krátkom čase stali - a zamyslela sa nad tým, či mi to TU naozaj za to stojí - a či ma niekto zhora nevolá pekne domov, predsa len, ja teda na znamenia verím. Skrátka plusy a mínusy.

Tak som si povedala, že bojovala som dosť a môžem byť so sebou spokojná, takmer všetky "socialistické záväzky" som si splnila - tie čo nie, asi majú dosť času... Po tom som chcela zmeniť svoj spiatočný let tak rýchlo, ako sa len dá - lenže - už pred dvoma mesiacmi som odovzdala občiansky preukaz ako môj jediný doklad na Home office. Teda agentúre, ktorá ho mala v mojom mene poslať. Je to povinná procedúra, takže sa z toho nedá vyvliecť. Nastala trochu patová situácia.

Nevadí - dúfala som. Na to kamarátka Sylvia začala robiť dočasne v tej agentúre, priamo v office - príde domov, v deň, kedy som sa konečne rozhodla, že idem domov, mesiac po odovzdaní dokumentov, ktoré sa mi už mali vrátiť a hovorí: Tvoj občiansky odišiel dnes ráno.... Áno, táto agentúra je proste fungujúca!!!

Nechce sa mi opisovať zase stresy a zúrivosť pri predstave, že sa nakoniec domov ani nedostanem (pretože niekedy sa stane, že sa doklady samozrejme aj stratia) - ale vždy sa dá vybaviť náhradný doklad - ale zase komplikácie....

Tak som im na Home office nakoniec priamo zavolala - a poprosila, že ochádzam domov, či sa to dá vybaviť skôr - tak mi to prisľúbili... Našťastie - sľub splnili - a Sylvia mi doniesla môj milovaný občiansky! Úprimne, najkrajší vianočný darček. Odvtedy sa mi zdá, že zase ide všetko trochu lepšie - ale dávam si pozor na každom kroku!

Na záver - mali sme mať samozrejme extra platené sviatky - všetci to tak majú, okrem zamestnancov našej agentúry! Prečo tam ešte stále som? Lebo povinný kontrakt je trinásť týždňov a až potom môžem pracovať priamo pre firmu, nijako sa to nedá obísť a pri ich alibizme žiaden precedens nemôžem čakať. Tak preto.

Z toho vyplýva, že všetky sviatočné dni, čo som si nabrala - double paid - zrejme nebudú. Ale to sa ešte ukáže, lebo ja som ja a tak som dala dokopy všetkých ľudí, ktorých sa to týka. Spísali sme petíciu a kópiu odovzdali aj na HR - Let them know, how is agency dealing with money for employees... Tak uvidíme, každopádne mám aspoň lepší pocit a presvedčenie, že som sa rozhodla správne...
 
Sviatkovala som teda pracovne, ale aj chvalabohu, pretože mi aj smutno bolo na Štedrý večer, aj slzička padla.... Avšak – "výpredaje" nostalgiu trochu zmiernili, takže Silvester bol fajn a celkovo musím povedať, že mi to tu aj bude chýbať.. Piatok je môj posledný deň v práci - v utorok odlietam, chystám "leaving party" s kolegovcami a pár priateľmi, dúfam, že sa zabavíme - cez víkend este nejaký výlet, nákup darčekov a hurááááá domov. 

Veľmi, veľmi, veľmi sa už na všetkých teším....

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám! Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.

Zdroj/autor: ver, drom

VIDEO Belfast