V Južnej Amerike je ešte stále možné nájsť neprebádané a veľmi zriedkavo navštevované oblasti. Tentoraz sme sa rozhodli navštíviť Bolíviu - naším cieľom je pohorie Cordillera Occidental, národný park Sajama a Cordillera Apalobamba.
Sajama je najvyšším vrcholom Bolívie, dôležitým prvkom v mytológii a kultúre národa Aymarov a so svojimi ľadovcami pokrytými svahmi snom každého skialpinistu, ktorý sa niekedy dostal do jej blízkosti.
Cordillera Apalobamba je zase veľmi zriedkavo navštevovaným pohorím, kde miestni obyvatelia dodnes žijú v spätosti s prírodou spôsobom života podobným tomu spred niekoľkých storočí. Je to kraj kondorov, lám, legiend a zvukov indiánskych píšťal...
Hory v Cordillera Apalobamba majú alpínsky charakter a blízkosť Amazonskej nížiny im zabezpečuje dostatočné zrážky a množstvo čerstvého snehu, čo nám umožní výstupy na lyžiach a následné zlyžovanie. Ku pohoriu dodnes neexistuje relevantná mapa a jeho východné svahy zvažujúce sa do amazónskej nížiny sú neosídlené a minimálne prebádané.
Opierať sa teda budeme o fragmenty anglických máp zo začiatku storočia a o často nepresné a neúplné náčrty s množstvom bielych miest.
Bolívia sa hlási
Je štvrtok 17.55 a začína náš expedičný počin - na letisku vo Viedni nasadáme do lietadla smer Miláno. Po pár plechovkách slovenského pivka zakúpeného na benzínke ešte v BA sme aj pri check-in-e našej batožiny s nejakým tým kilom nadváhy smelší a tak sa napokon cela kôpka nášho ski-alpinisticko/horolezecko/kempovacieho haraburdia vezie s nami bez akéhokoľvek príplatku.
Prvé malé víťazstvo za nami a pred nami vyše 34 hodín cestovania vrátane troch prestupov. V Miláne z nášho malého kostitrasu po hladkom pristátí vystupujeme a presadáme na let do Buenos Aires. Ešte že nám pred 14 hodinami letu náš expedičný lekár Mišo naordinoval totálnu anestézu v podobe frťanov bošáckej slivovičky...
V Buenos Aires pristávame trošku dolámaní no vysmiati ako lečo a vyzeráme zvyšok nášho tímu, ktorý sa sem ma dovaliť z Mníchova a Madridu. Táto aktivita nám vrátane ďalšej predpísanej anestézy a hrania kariet zaberá celých 10 hodín čakania, no chalani sa napokon dovalili v neprehliadnuteľných limetkovo-zelených softshellovych sponzorských bundách. To už všetci okolostojaci pozerajú neveriacky na skupinku 7 takmer rovnako odetých a obutých vítajúcich a radostniacich sa indivíduí. Po lete do Santa Cruz a prestupe na lietadlo do La Paz sme napokon predsa len šťastní pristáli v tejto metropole Bolívie. Čuduj sa svete s nami dorazila aj všetka naša batožina čo nám takto priaznivo nepredpovedala ani veštica Teodora...
Hneď na úvod poriadny šok v podobe "facky" uštedrenej riedkym vzduchom v 4100m. Trošku sa motá hlava a pod nami sa mihajú svetlá mesta rozprestierajúceho sa vo výške od 3500 do 4100 metrov v akomsi kráteri. Opäť tie staré známe rytmy, vône, dezorganizovaný dopravný chaos, trúbenie klaksónov a latino rytmy a sladký spánok na preležanej posteli...
Pradávne Tihuanaco a cesta za snehom vulkánov
Dnes sme v rámci pokračujúcej aklimatizácie podnikli výlet do miesta, kde kedysi prekvitala jedna z najstarších kultúr Južnej Ameriky.
Z la Paz vyrážame o 8:00 rozheganým mikrobusom smerom k jazeru Titicaca. Doprava je rušná a náš počerný vodič to túruje čo to dá na jednotke a dvojke. Na jednotke dal 50, a na dvojke sa dostal skoro k 80km/h, to všetko vo výškach nad 3600m. Darmo, japonské autá sú naozaj fasa.
Cestu nám spríjemňuje pohľad na okolité velikány Illimani, Huayna Potosi, Condoiriri, Ancohuma, Illampu a v diaľke sa črtá kúsok bájneho jazera Titicaca.
Dorážame na miesto s ruinami a naša sprievodkyňa spúšťa výklad o kultúre Tihuanacu, ktorá tu žila zhruba v rokoch 2500 pred n.l. až 1200 n.l. v totálnej harmónii s prírodou. Miesto ma magické vyžarovanie a z monolitických sošiek šamanov a kňazov s početnými symbolmi štylizovaných púm, hadov, kondorov, orlov, sĺnk a rôznych abstraktných kreatúr na nás dýcha dávno zabudnutá doba. Títo ľudia verili na tri svety: zem - symbolizovaná pumou, ktorá je zároveň aj symbolom sily; nebo - symbolizované kondorom, ktorý je tiež symbolom harmónie s prírodou a v záhrobie symbolizované hadom, symbolom múdrosti.
Svojich mŕtvych pochovávali v embryonálnej polohe s početnými darmi a potravinami, ktoré im mali slúžiť pri ceste za dalším životom. Rozšíreným tu bol kult uctievania hôr, v ktorých videli božstvá a na ktorých sídlili duchovia ich predkov. Táto civilizácia ovplyvnila obrovské územie a množstvo kultúr, ktoré prišli až po nej vrátane Inkov a Aymarov, ktorí sa v oblasti rozšírili až v 14. storočí. Tradičným nápojom bola Chicha - alkoholický nápoj z kukurice, ktorý pripravovali ich ženy rozžuvaním kukurice, ktorá neskôr kvasila pôsobením slín. Túto dobrotu sa nám už nepodarilo zohnať a tak sme sa museli uspokojiť s pivkom k parádnemu obedu, po ktorom sme ešte vymietli dve miestne múzeá a vrátili sa do La Paz.
Teraz nás čaká balenie batožiny a potravín a zajtra skoro ráno cesta do Národného parku Sajama, kde sa konečne vydáme za snehom miestnych vulkánov... Už v utorok pravdepodobne vyrazíme na vrchol Parinacota (6323m), ktorý by sme mali vyliezť a zlyžovať už v stredu... potom možno ešte Pomerape a najvyššia hora Bolívie - Sajama (6542m), to už ale predbieham dobu a tak radšej pre dnes končím...
Zdroj/autor: Ski Cordillera
