Niekoľko kapitol zo Zápisníku dvoch cestovateľov, ktorí začiatkom tohto roku na cestách po Indii strávili takmer šesť mesiacov.
Vo vire velkomesta
(18.1.2006 - den 3.)
Nas treti spolocny den v Indii sme sa zacali zamyslat nad tym, ako je vlastne mozne ze tato krajina vobec funguje. A funguje vobec? Odpoved je rozdielna podla uhla pohladu.
Ak sa na Indiu pozriete zrakom Europana, tak asi dojdete k zaveru, ze nie. Poriadok a pravidla na ktore sme zvyknuty tu platia minimalne:
- doprava je jeden velky chaos, ciary na cestach (ak nejake su) su tu iba pre okrasu. V nakreslenych 2. pruhoch sa tlacia 4 az 5 rad aut. Auta sice svetla a blinkre maju ale pouziva ich mozno kazdy desiaty sofer. Semafory v mestach tiez su, ale dokonca aj pred stojacim policajtom sa najdu trufalci, ktori ich pohodlne odignoruju.
Jazdi sa tu stylom brzda - plyn, no viac brzda ako plyn. Klakson je tu azda najoblubenejsi hudobny nastroj... V zasade nechapeme ako je mozne, ze auta tu maju tak malo sramov, skrabancov a pomliazdenin. Su tu vobec vodicske preukazy? Kazdopadne autoskolu sme tu zatial nevideli. Zaujimave je, ze sme tiez nevideli ziadnu vaznejsiu dopravnu nehodu, iba take male naraznikove drcnutia.
Prechod cez cestu je naozaj adrenalinovy sport a treba sa pri nom spoliehat na dobre brzdy aut a vlastny pud sebazachovy.
Elektrina aj ked sa uz casto nestava, hlavne vo vacsich mestach, ze vypadne elektrina, slovenskeho elektrikara by pohlad na elektricke rozvody na uliciach asi priviedli do blazinca... Kable su tu natahane krizom-krazom, vselijako pomotane a ak si predstavite kable vianocneho poulicneho osvetlenia u nas a tak 10x ich pomotate, mozete mat predstavu o com to asi piseme :)
Obchody tu funguju pocitovo, vela cien sa zjednava a casto treba davat presne lebo napr. riksiar sa bude tvarit, ze vydat proste nema...
Lakanie do obchodov tu prebieha rovnako ako v arabskom svete, vzdy ste "brother", nikdy nechcu na vas zarobit, ci ponukana cena je vyrobna - aspon tak vam tvrdia. Najlepsia odpoved na ponuku riksiara odviezt vas, ci obchodnika snaziacemu vnutit vam nejaku zbytocnost, je obycajny usmev doplneny slovami ako: "Thank you", "Not today, maybe tomorow", "Maybe later"...
Estetika a kvalita odvedenej prace to je kapitola sama o sebe. Vela veci je tu proste zbuchanych a dolezita je funkcnost (aj ked aj ta nie je casto 100%-na). Casto by stacili malickosti a napr. hotelier by ziskal daleko viac nasincov (vymalovat steny castejsie ako raz za 10 rokov), nepouzivat v izbach koberce ked nepouzivam ani vysavac...
Ak sa vsak na Indiu pozriete z nadhladom zistite, ze tu veci funguju proste samovolne, akymsi samospadom. Aj ked sa vam zda byt ulica preplnena, vzdy sa tam zmestia dalsi ludia, nikdy sme tu nevideli smetiarske auto a smeti sa hadzu na zem ale vzdy ich tam je rovnake mnozstvo a nejako nepribudaju... Ak mate pocit, ze dom sa uz neda nadstavat, vzdy pride majitel a nejako tam to jedno-dve potrebne poschodia prirobi. A ono to funguje. Domy sa tu stavaju bez stavebneho dozoru, no drzia...
Ale dost bolo uvah, podme kratko k nasemu dnesnemu dnu: Dnes sme videli dva velke atrakcie Dili - Pevnost "Red Ford" a najvacsiu mesitu v krajine "Jama Masjid".
Red Ford (Lal Quila)
Je to pekna, velikanska pevnost postavena z cerveneho pieskovca. Je dlha 2 km a mury miestami siahaju do vysky 33 m. Postavil ju ten isty panovnik, ktory dal vystavit aj o neskor navstivenu mesitu Jama Mashid a chram Taj Mahal spolu s celou Agrou.
Nachadzaju sa tu mnohe budovy, ktore su teraz zvacsa okupovane indickou armadou, no kedysi sluzili panovnikom ako prijimacie saly pre verejne ale aj sukromne navstevy, izby pre jeho velicenstvo s rodinou, kralovske kupele, Perletova mesita a velke zelene zahrady s uz nepouzivanymi fontanami (co je dalsi priklad toho, ako sa Indovia na esteticnost vyflakli, pretoze stavba takehoto "narodneho vyznamu" by si urcite zasluzila pozornost niekolko desiatok remeselnikov). Kazdopadne ma tato pevnost carovnu atmosferu rozpravok Tisic a jednej noci.
Vstupne je pre innostranca 2$ alebo 100 Rs (vyhodnejsie o cca 14 rupii je zaplatit to v dolaroch). Za video kameru sa tam plati, no za fotaky nie. Redforda chodi obdivovat aj spusta indickych rodiniek, pre ktore sme boli casto vacsou atrakciou my ako samotna pevnost.
Dost som bola zaskocena, ked mi asi dvanast clenna rodinka vtisla do narucia ich najmladsieho clena - asi rocne dieta. V tom momente som nechapala, ci mi ho dali aby som sa s nim mohla za par rupii vyfotit, alebo sa mam nebodaj stat jeho adoptivnou mamou (?) ... no pravda bola uplne niekde inde. Oni si chceli odfotit predovsetkym mna so svojou ratolestou, aby malo/mali pamiatku...
Jama Masjid
Z Red Fordu sme si to zamierili priamo cez obrovsku trmu-vrmu stareho Dilli k najvacsej, do dialky vytrcajucej mesite. Povodne sme si chceli pozriet aj Jajinisticky chram Digambara, ktory bol po ceste. No zial bol zavrety a do prilahlej ftacej nemocnice sme sa neodvazili (predsa len v Europe zuri ta ftakovinova chripka...
Cca hodinku sme si museli pockat kym skonci obednajsia modlitba. A tak sme spolu s dalsimi nemoslimami sedeli na schodoch mesity a pozorovali okolie. Po vpusteni dnu nam odobrali topanocky a museli sme zacvakat poplatok za fotak (vstup je inak free). Otvorene priestranstvo bolo nieco ako namestie Sv. Marka v Benatkach. V strede fontana kde sa veriaci osvezuju.
Azda najvacsiou atrakciou bol vystup na 40 metrovy minaret a nasledny vyhlad na siroke okolie. Schodiky boli uzke a strme a stret s oproti pohybujucim sa vyhladuchtivcom predstavoval mensi problem. Veza minaretu bola malicka a tlacili sme sa, ale stalo to za to. Po odchode z mesity nasledoval orientacny pochod cez Dili a aj ked som sa chcel tvarit ako majster sveta co vsade trafi, nakoniec som sa na spravu cestu musel 2x opytat (no co, podla mna len 2x ) ... a podla mna to velmi zabolelo tvoju jesitnost
Život sa odohrava na ulici
Doteraz sme si mysleli, ze nic rusnejsie ako Paharganj uz byt nemoze ale mylili sme sa. Preto vitajte v Starom Dili !
Ulice, ci ich casti sa daju jednoducho rozlisit napr. na Papierovu ulicu (obchodiky tam ponukaju papier vsetkeho druhu, od starych novin, cez kopirovanci papier az po rucne robeny baliaci papier ci listovy papier), Textilnu ulicu, Ovocno-zeleninovu ulicu, Motorkovo-opravarensku, Motorkovo-predajnu, Motorkovo-pneumatikovu... no doplnte si co vas napadne. Mnohi obchodnici na ulici jednoducho ziju, tu pracuju, tu jedia, tu chodia na zachod (niektori si na to zalozili cikacie kuty), tu vychovavaju svoje deti a koniec koncov mnohokrat v obchodikoch aj spavaju a byvaju.
Pohlad z vysky prezradi, aj mnozstvo veci odohravajucich sa na strechach domov - pracuje sa tam, spi ci perie sa tam, uskladnuju sa tam potrebne i nepotrebne veci... Vsetko to ma zvlastne caro, urcite sa na takej ulici nezrelaxujete, no spoznate, ze ludia ziju aj inak ako si to viete doma predstavit...
Zdroj/autor: india.sk, Igor Polakovič, Stanislava Buganová
Text uverejňujeme v pôvodnej podobe bez jazykovej úpravy.
