Londýnska pretvárka

Londýn je fascinujúci!!! Londýn je obrovský a dokáže zhltnúť miliardu turistov denne... Ja sa každý deň pridávam k tomuto davu ľudí a spoznávam nekonečnú spleť uličiek a námestí. A metro, každý deň sa vozím metrom sem a tam...

Je to tu taká "londýnska pretvárka", snobskí domáci Londýnčania, čo nenakupujú vo výpredajoch, nekupujú lacné veci, sú úžasne In a Free. A potom prisťahovalci a turisti a cudzinci, čo sem krátkodobo prišli za prácou, čo stoja vo frontách na výpredaje.

Máme malú a útulnú izbičku, vedľa bývajú dvaja Taliani, čo chcú stále konverzovať a dvadsaťkrát denne ma zdravia Ciao a rozprávajú, ako by chceli byť v Austrálii.

Človek chce byť vždy na druhej strane zemegule... Zatiaľ upratujem 3 byty, jeden z nich je na troch poschodiach, takže to dá riadne zabrať. Ale majú tam vždy obrovskú zásobu cukríkov v špajzke, tak sa to nejako vyrovná tej námahe. Čo sa týka stravy, tak nič moc. Akurát som objavila čaro čokoládových mufinov, takže za rok mám prdel ako londýnska černoška.

Ale ešte sa mi nepodarilo vychytiť nejako dobrú kávu, iste keby som išla do brazílskej kaviarne, kde dám za kávu 20 libier, tak by som možno našla dobrú kávu... Ale tu sú všade len tie "americké" kávy v pollitrových kelímkoch, čo chutia ako vyvarená ponožka...

To si vždy kúpim a sadnem si do parku k jazierku a za tie štyri hodiny to nejako vychlípem. Párky sú tu úžasné, v centre mesta, medzi tisíckami áut a ulíc, obrovský kus prírody, len tak... Vyvaľujú sa tam celé rodiny, piknikujú tam, hrajú loptové hry, skupinky turistov sa tam opíjajú, páriky sa milujú v kríkoch, detičky sa váľajú vo vysušenej tráve, je tam proste všetko.

Akurát tomu počasiu neviem prísť na chuť. Chvíľu svieti slnko, je krásnych 28 stupňov, potom príde mrak a je o desať stupňov menej, takže chodím s dvoma svetrami, ktoré obliekam a vyzliekam a obliekam a vyzliekam... keď ma niekto sleduje, tak sa musí na mne dosť zabávať:-)

Čo sa týka kráľovnej... Áno, s Betkou si tykáme a posielame si vianočné pohľadnice :-) Ešte som ju nevidela, ale už som videla jej úradne sídlo, obrovské, ale krásou nevyniká. Úžasné je, že tu sú múzea zadarmo, to ma dosť prekvapilo, inak sa tu platí za všetko. Takže keď už miniem týždenný rozpočet, snažím sa hlad v žalúdku ukojiť umeleckým zážitkom...

Dnes som mala stretnutie s jednou pani ohľadom aupair jobu... Vymenili sme si predtým asi tri maily, má jedného trojročného synčeka. Je to krásna černoška, ešte sa máme raz stretnúť, zatiaľ sa nevyjadrila či áno alebo nie, asi ma viacej dievčat na výber, tak vsádzam na svoj neodolateľný šarm.

Bola som v kine na novom filme s Collinom Farrelom, ale veľa som z toho nemala, americká angličtina, samé strieľačky na ktorých sa celé kino, plné Angličanov s hamburgermi a popcornom hlasno smialo. Dnes som si pozrela na DVD film Boys don`t Cry a prerevala som dve hodiny...

Chlapi sú tu veľmi škaredí, takže si zatiaľ neviem predstaviť, čo tu budem celý rok robiť:-) Myslím často na Vás, ale tak sa mi tu zapáčilo, tak som zapadla do tejto slobodnej atmosféry a obrovského davu turistov, že zatiaľ sa mi domov nechce ísť... Lebo tu som to ja, jednoduchá a skromná bytôstka a Londýnu to stačí! :-) Toto som potrebovala, vypnúť!

Musím už bežať, obrovský černoch už zametá Internet cafe a bojím sa, že ma vyprevadí s nožom v zadku, vyzerá na to a ja som tu už posledná... Určite sa ozvem opäť, keď si našporím na net. (...)

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám. Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete. www.dromedar.sk

Zdroj/autor: piki