NA CESTÁCH Šálka čaju na Srí Lanke

2010-10-25 15:00:00 |   |    | 

SRÍ LANKA/ video - Niektorí z nás už zabudli, že Srí Lanka sa volala aj Cejlon. Ostrov Cejlon. Tridsaťšesť rokov je však už oficiálne uznanou republikou.



Nie je vám do spevu, keď po desať hodinovom lete s takmer päťhodinovým plusovým posunom vystúpite na letisku, teplomer ukazuje 30°C a vy stojíte obkľúčený vojenskými zátarasami, ostnatým drôtom a po zuby ozbrojenými hliadkami. Podľa priateľa Rodneyho však, "Tamílčania sú ľudia príjemní, pohostinní a pracovití. Tí zlí, to je len malá skupina extrémistov, usilujúca sa o samostatnosť." Ich "úsilie" ale trvá už veľa rokov, stálo mnoho tisíc životov a riešenie je v nedohľadne.

 

Tisíc vôní
 
Vezieme sa v klimatizovanom autobuse, je neskoré ráno a nad Kolombom visia nepreniknuteľné mraky. Vlečieme sa sotva štyridsiatkou a rozkopané ulice lemované kopcami odpadkov nad ktorými krúžia neodbytné vrany sú zaplnené ľuďmi. Sem tam sa v hore špiny prehrabáva posvätná krava alebo vychudnutý pes. Na Srí Lanke sa môžete dopravovať čímkoľvek a hlavne hocijako. Trojkolesovou motorkou s najlepším "erkondišnom" na svete Tuk Tuk-om, bicyklom, kravou ťahaným vozom, motorkou, autobusom, vlakom s troma triedami a bufetom alebo peši a na boso.

Niet ale chodníkov, vymedzovacích čiar či špeciálnych značiek a možno ani predpisov. Určite však nepotrebujete ani vodičský list. Podľa pretrvávajúcich anglických koloniálnych zvykov by sa malo jazdiť vľavo, ale prax je iná. Jazdí sa a parkuje tam, kde je voľné miesto. A ak miesto nie je, tak treba  intenzívne trúbiť a miesto si vydobyť. Chodci majú smolu. Keď si potrebujú dvaja vodiči idúci oproti sebe vymeniť dôležité informácie, kľudne zastanú uprostred cesty a debatujú.

Cez hrubé sklo k nám dolieha neustále trúbenie a škrípanie bŕzd. Na križovatke vedľa nás zastane preplnený starý hrdzavý linkový autobus, bez skiel a príslušenstva. Z tmavých útrob  svieti niekoľko desiatok párov očí. Sme dokonale odizolovaný od sveta a ľudí o ktorých takmer nič nevieme. Prichádzame ako bieli turisti z bohatej Európy, užiť si pohody, kľudu a mora. Sme v krajine, ktorej najstaršie dejiny siahajú až do 6. storočia p.n.l.

Tie novšie, sú a do roku 1948 poznamenané permanentnou kolonizátorskou nadvládou Portugalska, Holandska a Veľkej Británie. Ich stopy dnes nájdeme len v podobe niekoľkých letných sídiel uprostred čajových plantáží, golfových ihrísk, schátraných domov, kresťanských kostolov, dlhých vodných kanálov a pretrvávajúcich zvykov. Mali by sme byť teda tolerantní, pokorní k dávnej histórii a slušní, pretože, aj keď sa dá tunajším obyvateľom veľa vytýkať, jedno si nedovolí nikto, tvrdiť, že sú špinaví, zachmúrení a neúctiví.

S prvými krokmi nás prekvapí zvláštna zmes vôní a pachov. Očakávame smrad a puch, ale pravda je niekde hlboko v našom podvedomí. Nedá sa dokonale opísať ani pomenovať. Zápach benzínu a mŕtvych rýb, potláča vôňa všadeprítomných dymiacich santalových tyčiniek, exotického korenia, morského vánku, čajových lístkov a vlhkého, žltého piesku. Sme zmätení a prekvapení zároveň. Darmo lovíme v pamäti. Thajsko?  Čínska štvrť, vietnamský bazár, Mexiko? Nejde to. Sme proste na Srí Lanke. Ostrove tisícich vôní, pocitov a chutí.

 

Svet bez okien
 
Všetko čo sa v tomto zvláštnom svete deje, deje sa na ulici. Domy nemajú väčšinou okná, prívod vody, elektriky, ani kanalizáciu. Na všetko stačí lacný petrolej. Ulica je pre miestnych miestom života i smrti. Na ulici sa dá spať, umývať, sprchovať, jesť, oslavovať, spievať I nadávať. Zabíjať čas, pokrikovať na turistov a pozerať cez plot majetnejších susedov na obľúbený televízny seriál vysielaný na jednom zo šiestich kanálov.

Dve tretiny Srílančanov sú indoárijskí Sinhálci a 90 percent z nich sú budhisti. Ostatní sa obrátili ku katolíkom, islámu a hinduizmu. A Veľký učiteľ tvrdí: "Čím menej sa človeče usiluješ o svetské pôžitky, čím menej sa snažíš dosiahnuť bohatstvo a blahobyt, tým bližšie budeš k dokonalosti samej".

Nič nemať a nič nechcieť, to je krédo pravoverného budhistu.Takto to vyzerá, ako keby všetci tunajší obyvatelia chceli byť naschvál chudobní, ale pravda je asi niekde inde. Žiť a jesť treba. A keď nemám kravu, ťažného buvola či ryžové pole, nezostáva mi len ísť loviť ryby na more, alebo slúžiť turistom. Čím ďalej od mesta, tým biednejšie domy a ulice. Čím bližšie k moru, tým viac luxusnejších hotelov .

A na tej najšpinavšej  a najschátranejšej ulici, nájdete každých päťdesiat metrov klenotníctvo s množstvom šperkov a prsteňov zo zlata i striebra, osadenými drahokamami a polodrahokamami a vždy úslužný personál ochotný dojednávať s vami cenu. Konkurencia je veľká a vrstva prachu na sklenených pultoch nesvedčí o uspokojivom  obrate. Okrem čaju, ryže, klinčeka, kardamonu, škorice a kaučuku, najväčším vývozným artiklom Srí Lanky sú práve rubíny, zafíry, turmalíny a ametysty. Tieto vzácne drahokamy nemusíte dolovať v hlbokých baniach, ale stačí odkopať dva, tri metre z naplaveného ílu a mať trochu šťastia.

V znamení Srí Lanky dominuje lev, ale na ulici či v palmovom háji skôr stretnete slona, než leva. Pracujúci sloni sú bežnou súčasťou vidieckeho života. Tento zvierací obor nie je vôbec tak nezvládnuteľný ako sa na prvý pohľad zdá, aj keď sa vždy nájde výnimka. Najviac zdomácnených slonov nájdete na farmách a v rezerváciách, kam ich lovci po odchyte vo voľnej prírode prinesú. "Keď ho dobre kŕmite a občas mu dáte nejakú sladkosť, za niekoľko týždňov je váš. Naučí sa pracovať, počúvať vaše príkazy a tie talentovanejšie vedia dokonca kedy je poobedňajšia siesta a vtedy nepohnete s nimi ani autom.", tvrdí priateľ Rodney."Môj starý otec bol Mahautom (slonivodom) a  jeho posledný slon zomrel zo žiaľu, dva dni po dedovej smrti. Dedo mal 80 rokov."

V každej z množstva suvenírových predajní nájdete plné regále miestnych symbolov. Slonov z ebenu, z obyčajného kokosového či vzácneho santalového dreva. Budhov, Krišnov i rybárov. Malých, veľkých a ešte väčších. Pod zdanlivou fádnosťou a gýčovosťou sa skrýva veľmi precízna manuálna zručnosť tunajších rezbárov. Pod usmievavou maskou predavačov zase obchodnícka rafinovanosť.

 

Ryby a čaj
 
Rybolov patrí k najstarším profesiám. Každé skoré ráno a neskorý večer, sa môžete kochať pohľadom na desiatky drevených katamaránov plávajúcich po morskej hladine. S pružnosťou akrobata sa pohybujú po tenkých sťažňoch vratkej lode malí  čierni lovci a rozhadzujú siete. Najobyčajnejšou rybou je Tuniak a Ježovka, najneobyčajnejšou a najdrahšou Langusta a Žralok. Hlavne pre turistov.

V niektorých zálivoch nájdete pri brehu desiatky do dna pozapíchaných kolov, na ktorých sedia rybári. V jednej ruke udica, v druhej vedro s návnadou. Rybka Kurumbura, je veľmi plachá, rafinovaná a hlavne chutná. Uloviť ju môže len ten, koho nie je vidieť. Starý dedinský spôsob rybolovu sa dedí, ako miesto lovu, z generácie na generáciu.

Každý, kto nájde v sebe tú odvahu a dá si na Srí Lanke kávu, určite nemôže tvrdiť, že je to to najlepšie čo kedy pil. Na Srí Lanke sa pije hlavne čaj. Najrozšírenejší, najlacnejší a pre domácich najdostupnejší nápoj na svete.  Prvý čajový krík priniesol na Ceylon v roku 1867 Angličan Taylor. Dnes je ich na ostrovných plantážach okolo dvoch miliárd a každoročne sa z nich exportuje vyše 200 miliónov kilogramov. Orange Pekoe, Zelený, Čierny, drvený i s celými lístočkami s príchuťou i bez nej. Zlatý a Strieborný (Golden a Silver Tip) je dokonca kótovaný na newyorskej burze.

Denne vystupuje v horskom údolí Nuvara Elija stovky žien v hrubom sárí medzi kríky, aby z každého z nich otrhali len niekoľko vrchných lístočkov, vysypali ich do koša a odviezli do najbližšej továrne, kde lístky nechajú vädnúť, sušiť, drviť, fermetrovať (tým sa odlišuje zelený od čierneho čaju), triediť, certifikovať a baliť. Každá žena denne ručne nazbiera okolo 20 kg z ktorých zostane asi štvrtina. Celá produkcia sa prispôsobuje odberateľskému trhu. Distribútori kúpia od dodávateľa základnú zmes a tú potom upravujú. Napríklad Angličania majú radi svetlý a voňavý, Arabi silný a čierny, Nemci aromatický.

Ťažko nájdete na Srí Lanke typickú čajovňu, kde by vám majiteľ obradne priniesol šálku obľúbeného nápoja. Čajový obrad odišiel pravdepodobne s Angličanmi a tak sa musíte uspokojiť so zlatistým alebo čiernym mokom naliatym z plechovej kanvice v lepšom prípade sklenenej. Určite sa ale na vás pritom niekto usmeje a ponúkne vám na predaj exportne balenú čajovú zmes Made in Ceylon.

 

Keď šľahajú plamene

Kto si myslí, že maďarská a prípadne thajská kuchyňa je to najštipľavejšie čo kedy jedol, veľmi sa mýli. Tou extrémne pálivou je práve srílanská. Možno práve preto, že jej jedlá sú zmesou kuchyne indickej, arabskej, malajskej, holandskej, portugalskej a anglickej. Takže v podstate neviete čo jete, neviete čo vás páli a čo štípe, čo je sladké a čo horké. Máte len veľký smäd. Vyzerá to veľmi esteticky, hrá to všetkými farbami a drží to pohromade. Vo vyhrievaných boxoch v hotelovej reštaurácii máte vkusne naaranžovanú ako prílohu ryžu, cestoviny a zemiaky a to všetko si ešte môžete zaliať rôznymi omáčkami.
 
Špecialitou je karí, ale nie v podobe ako ho poznáme u nás, čiže ako žlté indické korenie, ale ako zmes kokosového mlieka, zelenej papriky, pálivej papriky, alebo čili, klinčeku, zázvoru, kardamonu a koriandru. Absolútne exoticky pôsobí chlebovník, rastúci ako strom, jeho plody dosahujú váhu aj niekoľko desiatok kilogramov. Pečie sa v peci alebo sa nakrája na plátky a praží na panvici či horúcom kameni, vtedy chuťou najviac pripomína náš chlieb a zemiaky.

Z ovocia okrem banánov (žltých, zelených, čiernych a červených), ananásu a melónu, nespoznáte nič a keď sa aj spýtate, okrem názvu, ktorý hneď zabudnete, sa dozviete,  že to malé zelené je dobré na žalúdok a trávenie a to druhé červené a tvrdé sa hodí k čaju… Ak ste presvedčený, že jesť príborom je úplne normálne a spoločenské, tak na Srí Lanke sa konzumuje výlučne rukami.  Príbor je vraj tolerovaný v slušnej spoločnosti len cudzincom a turistom v hotelových reštauráciách.

 

Nechápaví Európania
 
Opúšťame slzu Indického oceánu, nechávame za sebou slnko, tmavožltú pláž, milých miestnych obyvateľov a zvláštny pocit. Nevideli sme Vatikán budhistov Kandy a nepatrili sme medzi niekoľkých vyvolených, ktorí videli budhov Zub, ani sme sa nepoklonili tisícročnému kráľovskému mestu Anuradhapura, nevystúpili sme na Leviu skalu pri Sigiriji a neodhalili sme tajomstvo budhistického kláštora. Boli sme len obyčajnými turistami, ktorých navštívi Srí Lanku ročne takmer pol milióna a ktorí si kladú stále tie isté otázky.

Prečo musí viera rozdeľovať svet, prečo patria bývalé kolónie k tým najchudobnejším krajinám sveta, prečo sa rovnakí ľudia musia zabíjať? V mikrosvete luxusných hotelov vám to ani nepríde, pretože za múry nevidíte a vašu bezpečnosť strážia nenápadní uniformovaní strážnici. So Srí Lankou je to asi ako s jej čajom. Ten jeden je zlatý a priezračný a ten druhý čierny, ako tváre tunajších ľudí. Priateľ Rodney tvrdí: "Vy Európania tomu nemôžete rozumieť, ste bohatí a máte čo jesť. A ja som taký čierny od slnka, pretože nemám čas stáť v tieni, pracujem, ale moja sestra, je krásna a oveľa svetlejšia.

Tak teda Ayubowan – vitajte a prežite príjemný deň."

 

Zdroj/autor: drom,ezv

VIDEO Srí Lanka Birds of Paradise
 



Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
5.0/5 (5 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa