NA CESTÁCH Zajko Bojko na rafte

Jedného dňa sme sa nalodili do karavanového autobusu a hor sa do Nórska. Po turistike prišiel na rad vytúžený splav dravej rieky. Všetci sme s napätím očakávali, kedy sa pustíme do raftingu. Vonku bolo síce iba 14 stupňov, teplotu rieky si ani netrúfam odhadnúť ale naše nadšenie bolo obrovské. Zo strechy autobusu sme dali dole raftové člny – dokopy štyri. Na raftovanie sme boli „dokonale pripravení “.

Asi mesiac dva dozadu sme si vyskúšali pádlovanie na malých člnkoch na pokojnom českom jazierku. Bola som pravým háčikom – pre vysvetlenie, na rafte veslujúci po pravici. Takže z autobusu sme dali dole 4 raftové nafukovacie člny a na povel, „priraďte sa všetci po 7-mich ku člnom“ sme sa snažili dostať ku 3 skúseným kormidelníkom z tímu. Siedmim z nás ostal 4-tý čln bez kormidelníka. Ale naše nadšenie nemohlo nič odradiť. Ozval sa jeden chalan, že on to trochu skúšal, tak sa stal našim kormidelníkom.

Po pár metroch v dravej riečke, som ale začala šípiť, že to asi také jednoduché nebude. Oblečenie sme mali každý iné, farebné šušťáky, na hlavách prilby a oblečené záchranné vesty. Zo začiatku bola naša jazda viac než romantická. Všetko napodiv fungovalo. Riečka nás po prúde unášala za našimi 3-ma skúsenejšími kormidelníkmi s ich posádkami. Po chvíli prišli prvé pereje. Vleteli sme do nich, ani neviem ako. Ja v strede – pravý háčik som pádlovala, čo mi sily stačili. Po očku som si všimla ostatných, robili to isté, zdalo sa, že všetky nástrahy dravej rieky zdoláme.

Kormidelníci z člnov pred nami z času na čas v člnoch stávali, kričali povely a v pravú chvíľu zasahovali. Prišli aj pokojné úseky, keď sme v tichej vode hrdo pádlovali a ľudia z brehov na nás nadšene volali. Nič netušiac sme sa ale blížili k obrovskému valcu pod mostom. Rýchlo som sa otočila k nášmu kormidelníkovi v očakávaní, že zo vztýčenej polohy zo zadu, nás usmerní ku okraju blížiacej sa hukotajúcej obludy. Ale náš kormidelník sa učupil na samé dno raftu a mlčky čakal na osudovú chvíľu. Tak mi blyslo hlavou, že veď dosiaľ sme prešli, prejdeme hádam i teraz.

A je to tu. Náš čln sa rúti priamo do stredu obrovského kotla. Keď sme sa snažili poriadne zabrať pádlom, zacítila som prázdnotu. Vlny nás vyšmarili do vzduchu a raft sa nebezpečne naklonil na jednu stranu. Chytila som sa člna, nič by ma od neho nemohlo odtrhnúť. Nechápala som prečo všetci z člna padajú priamo do peniacej vody. Po chvíli sa čln vyrovnal a ja som zistila, že sme v ňom len dvaja. Ľavý háčik a ja.

Kukám sa okolo seba a tesne pri člne trčí hlava z vody susedovi, čo vesloval za mnou. Bol celý zelený, oči vypleštené, zuby mu drkotali a jeho tyrkysový odev to celé umocňoval. Pomaly sme veslovali s člnom k brehu. Ja iba rukami, lebo pádlo mi vypadlo. Z vody sa postupne začali vynárať ostatní. Posledná sa celá fialová dostala z valca krehká dievčina, pádlujúca predo mnou. Tvrdila, že ju to tam valcovalo aspoň 2 minúty, kým sa jej podarilo vyplávať. Postupne sme všetkých pozbierali a mokrí ako vodníci sme sa plavili za našimi šťastnejšími posádkami.

Túto skvelú trasu sme mali absolvovať ešte raz. Ale priznám sa, Zajko Bojko vo mne zvíťazil a s radosťou som prenechala pádlo nášmu odvážnejšiemu kamarátovi z úspešnejšej posádky.

Zdroj/autor: anaha,drom

VIDEO Rafting - Dagali, Nórsko