NA CESTÁCH Kerala - Božia krajina

Pred letiskom čaká dav ľudí a davy sú vlastne všade. K tomu treba pripočítať dopravný chaos, nikdy neprestávajúci zvuk motorov a klaksónov. Vo vzduchu cítiť zápach benzínu a dymu z okolitých smetísk. Prach, zmes potu a špiny sa na nás ihneď nalepil. Sme v Indii.

Kerala - najbohatší Indický štát s komunistickým režimom. Bývalá Holandská a Portugalská kolónia čo spôsobilo že okrem hinduistického a moslimského náboženstva tu je rozšírene aj kresťanstvo ale nájdete tu aj starú židovskú štvrť.

Túto krajinu poznali vďaka obchodu s korením už pred 3000 rokmi  Rimania, Arabi a Číňania. Vasco da Gama ju v roku 1498 znovu objavil pre európskych kolonistov. Čínske rybárske siete, kanále, lagúny, riečne cesty, plantáže kokosových orechov, korenia a čaju. Pekelne štipľavé jedlá, pekelné teplá, tradičné tanečné divadlo Kathakali a ayurveda. To je Kerala - božia krajina.

Všade sa rozprestierajú kokosové plantáže, palmy, rôzne druhy a veľkosti banánov a iného tropického ovocia. Stačí natiahnuť ruku a odtrhnúť si na čo máte chuť. Asi preto sa nikto nikam nenáhli a všade vládne pohoda. Okrem pohody tu vládne aj komunizmus. Všade sú rozvešané dobre známe červené vlajočky s kosákom a kladivom. Najčastejším portrétom tu je Che Guevara. Na verande pod jeho obrovským portrétom si pár komunistov čítalo svoje „raňajšie“ noviny.

Bolo asi 12 hodín a pod nimi  spokojne spinkal pes. Vôbec nič sa nehýbalo, iba ďalej na ceste skupinka kôz. Ako pomaly tu plynie čas zistíte až keď si v reštaurácii objednáte jedlo. Asi po hodine zbadáte ako sa váš kuchár vytratil z kuchyne. Po 20tich minútach je však späť aj z nákupom vašich objednaných surovín. Začína sa variť čo trvá ešte dlhšie, no čo, veď máme čas.

Čas je tu však veľmi premenlivá veličina, v doprave platia úplne iné pravidlá – pravidlá chaosu. Až keď sa ocitnete v taxíku alebo v motorikši inak zvanej aj tuktuk, vtedy pocítite rýchlosť, ten pravý  adrenalín. Začína sa kaskadérska jazda, kľučkovanie pomedzi autá rikše, nákladiaky, spleť ľudí a spokojné nehybné kravy ktoré postávajú alebo sa len tak rozvaľujú aj na tých najrušnejších uliciach.

V obrovskom neprestajnom ruchu mám prvé dni problém prejsť cez cestu na druhú stranu. Ostáva mi jediné zmieriť sa zo strachom, osudom a spoliehať sa iba na to že šofér len tak-tak dobrzdí alebo uhne. Keď sa nestane nič motajúcim sa kravám možno sa nestane ani mne.

Vykročil som... a hoci nie som ani taký veľký ani posvätný funguje to. Za celú dobu sa mi nič nestalo iba raz v Delhi mi cyklorikšák prešiel po nohe. Nič vážne to však nebolo mal som šťastie, že to nebol slon, lebo aj tie sa tu po uliciach motajú. Vlastne v Indii sa motá po uliciach všetko.

Spleť reklám a vývesných tabúľ je taká hustá a neprehľadná, ako elektrické drôty nad vašimi hlavami. Tie takmer zatieňujú oblohu. K tomu si ešte treba pripočítať množstvo ľudí, zvierat a kadejakých dopravných prostriedkov prúdiacich zo všetkých strán.

Ulica je preplnená tovarom najrôznejšieho druhu, farby, chuti a vône. Všetko čo vás napadne a viac je toho čo vás nenapadne veľa vecí je úplne neznámych. Môžete tu skúsiť rôzne druhy jedál, exotického ovocia, nápojov, dať si vyčistiť uši pouličnému „špecialistovi“ alebo sa dať za pár rupií oholiť alebo vytrhnúť zub. Možností je veľa a ulica ponúka takmer všetko len si vybrať.

Celý život sa tu odohráva  na ulici a to priamo pred vašimi očami. Ten utícha až neskoro večer keď si obchodníci pozatvárajú svoje obchodíky. Ľudia sa spokojne sa usalašia vo svojich vozíkoch na schodoch alebo len tak na zemi a chystajú sa na spánok.

Najväčším lákadlom pre turistov v Kerale sú Backwaters tie si nenechá nikto ujsť. Sú to rôzne kanále a vodné  cesty spájajúce lagúny a jazerá. Okolo sa nachádza tropický prales, plantáže kokosových orechov a ojedinelé osady a dediny. Cestovať po kanáloch sme sa rozhodli aj my objedali sme si výlet loďou a s malým  kanoe.

Vyrazili sme na vodu spolu z ďalšími turistami pochádzajúcich z rôznych častí sveta. Motor pomaly priadol a posúval nás ďalej, cestu lemovali palmové lesy z ktorých sem tam vykúkal nejaký domček alebo čínska rybárska sieť. Dedinčania páchali v kanáloch hygienu a deti sa bezstarostne kúpali všade vládol pokoj. Na jazere bolo množstvo rybárov v člnoch, niektorý lovili aj ustrice, tancujúc v loďke hrabali dno jazera.

Ďalší dedinčania ťažili piesok potápajúc sa vo vodách jazera, vyťahovali v košoch piesok ktorý presýpali do lodiek ukotvených ďaleko od brehu. Keď boli plné zamierili k brehu, kde už na nich čakali nakladači  z ktorými opäť presypávali piesok do nákladných áut. Naši sprievodcovia nás zaviedli tak isto aj do pralesa a ukázali nám rôzne rastliny ktoré používajú domorodci na liečenie a lebo farbenie či na prípravu jedál.

Ponúkli nás výborným palmovým džúsom z ktorého sa po pár hodinách stáva tak isto výborný alkoholický nápoj. Ešte sme sa najedli banánov spoločne sme si pripili kokosovým mliečkom a ani sme nezbadali ako sa deň skončil.

A ten sa skončil tak isto rýchlo ako naše putovanie po Indii. Jeden zážitok strieda druhý. Dni sú plné dobrodružstiev a nových pohľadov na svet, že človek si ani nestihne uvedomiť ako ten čas letí a až na letisku si uvedomí že je koniec a tých 7 týždňov ubehlo ako voda.

Zdroj/autor: amigo,drom

Príspevok bol uverejnený v rámci súťaže Sprievodca Dromedara; 

VIDEO Kerala