Raj či nie raj

Thajsko - krajina úsmevu a šťastia. Bola som tam dvakrát. Prvý krát mesiac, to bolo také prvé vzrušenie, spoznávanie, zvyk na mentalitu a na druhú dovolenku, ktorú sme si plánovali dlhšiu, o rok, a to 3-mesačnú, a Tá teda bola...

Prílet do Bangkoku, cestovala som s priateľom  ako ruksakoví turisti,  nezávislí na mieste, spósobe a čase. V hlavnom meste /ktoré sme pre jeho hustotu obyvateľstva netúžili spoznať/  sme si nakoniec vymedzili 6 hodinovú pauzu pred ďalším letom a taxikom sme sa aspoň na chviľku chceli dostať do centra na známe trhovisko, kde na nás už po hodinke útočil zbraňou asi 90-ročný starček, ktorý sa chcel najesť z “ turistickej dobročinnosti“., a tak sme sa ocitli na policajnej stanici, kde nás po chvíľke prepustili ,ale najprv dókladne overili, a my sme s veľkým šťastím stihli posledný let na Ko Samui.

Čo sa stalo so „zlým starčekom“ netuším. Po prílete na ostrov – nádhera, čistý, voňavý, ničím neopísateľný vzduch. A všade úsmev, dnes viem, že ten úsmev nebol zadarmo /hoci sa toľko o tom píše ,či rozpráva/, sme pre domácich zdroj príjmu a každým úsmevom mohli získať zákazníka a každým zákazníkom získať veĺké plus pre svoju existenciu.

A to chýba hlavne doma-na Slovensku, kde nám úsmev málokedy opátujú, a i preto sa nám ťažšie medzi sebou komunikuje a žije. Ubytovanie skvelé, mohli ste si vyberať medzi jednoduchým až luxusným pobytom, so stravou či bez, s masážou, bazénom, či so spoločnou sprchou…nikdy ste sa nemuseli báť, že vám treba hľadať,  pretože nové možnosti sa ponúkali na každom kroku každému osobne. More čisté, ale ostrovček už viac prehustený turistami.

Taxi loďou, veľkou - či malou, sme si prešli a pobývali  i na Krabi- stredný ruch, Phuket-najviac ruchu, Ko Tao, Ko Phangan, Ko Phi Phi – úplna nádhera s málo turistami. Prešli sme si luxusom, / ktorý sme si dopriali na vianoce, v Thajsku sme boli v období XI.- II./, ale prešli sme i biedou. Ak si myslíte, že musíme cestovať za samotou a azúrovou vodou do bohatých a málo známych krajín, mýlite sa, stačí si za - v prepočte c.a.100,00 sk prenajať motorku a na ostrovoch v Thajsku si nájsť panenské a ľudstvom neobjavené pláže, ale hlavne nebáť sa niečo objavovať a cestovať. Zároveň uvidíte a prekvapíte sa, ako v lesoch ukrývajú svoje postihnuté deti, invalidov, či dôchodcov, ktorí pre ostatných znamenajú hanbu a prekliatie. Všetko súvisí aj s ich vierou budhizmu.

Takže raj, či nie-raj?! Z juhu z ostrovov a poloostrovov sme sa dostali na sever,  Chiang Mai, Chiang Rai, Mae Hong Son, do hornatej a zalesnenej oblasti, do zlatého trojuholníka na miesto, kde sa stretávajú hranice Barmy, Laosu a Thajska, dedinky, ktoré sú mimo civilizácie a dnešnej reality, kde sa pestuje ópium, ktorý je zdrojom ich príjmu a prežitia. Prešli sme si niekoľko trekkingových trás, /ktoré musíte podniknúť „na šťastie“ len so  sprievodcom/ , na ktorých sme stretli Laosanov, pašerákov zbraní, drog a ľudí…poviem vám, že raj to určite nebol, a keď nás prinútili vziať si do ruksaka niečo, čo sme im mali na určité miesto priniesť, skončila pre nás každá sranda, ale po niekoľkých , tažko našľapaných kilometroch sa nám uľavilo nielen z dlhej trasy.

V opustených dedinkách sú turisti vždy vítaní a pohostení, a uvidíte, že sa to dá čiastočne  i bez vody, nezabudnite si však na cestu nabaliť aspoň 2 litre vody a piť len po dúškoch, a dočerpať  zásoby, akonáhle to bude možné. A, ak potrebujete na toaletu, kde teda žiadna nebola, iba v prírode, a kde nevedia, ani čo je to papier, o vašu hygienu sa postarajú domáci psi, ktorí vám stoja za zadkom skor, ako si stihnete stiahnuť  nohavice…no proti gustu….!Takže o zábavu tam niekedy nieje núdza.

Samozrejme, Thajsko je krásne, navštívili sme rózne chrámy, kláštory, oboznámili sme sa s budhizmom, prešli sme si pamiatky,vodopády, bary a spoznali mnoho ľudí od prostitútok, /čím je Thajsko samozrejme známe ako sex-turizmom, čo móžem so 100%len potvrdiť/,  transvestitov,  thai-boxerov,  podnikateľov -dokonca i slovenských, žijúcich na Ko Samui. Žili sme v thajskej kuchyni,  príprava ryže, exotické suroviny, ryby, ovocie a koreniny sa  svojou jedinečnosťou nedajú zabudnúť.

Taktiež sme navštívili veľkú továreň šperkov v Chiang Rai, odkiaľ mám krásnu pamiatku v podobe snubného prsteňa . V Mae hong Son  k nám zablúdila malá opička, ktorá sa 10 dní s nami delila o všetko. Dalo by sa písať ešte oveľa viac, zážitky sú krásne i strašné,ale sú JEDINEČNÉ a nezabudnuteľné, a tak móžem Thajsko len odporúčať, hlavne pre dobrodruhov- pre tých viac odvážnejších, a pre tých viac náročnejších a romantikov si vybrať skutočne hotel so všetkým komfortom  a budete tam skutočne ako v raji.

A ešte pikoška, či dotaz na záver,: dôkladne si prezrite dátum platných víz, nás o tom neinformovali, ale stalo sa nám, že sme podľa ich pečiatky, a nie platnosti víz,  prešvihli jeden deň a tak 2 hodinky čakalo za nami lietadlo s 360 pasažiermi, kým nás po vysvetľovaní a po 500 dolárovej pokute prepustili.

Takže dnes už môžem na Thajsko spomínať  ako na raj a s potešením, že sme nakoniec šťastne doleteli domov. Chceli by ste vedieť zážitky z krokodilej farmy, túre na slonoch, otrávenom banánovom nápoji, či fool moon party na Ko Phangan?? Rada sa podelím o zážitky i nabudúce.

Autor: Lenka Dzurňáková

Príspevok je uverejnený v rámci súťaže Sprievodca Dromedara, bližšie informácie o súťaži nájdete TU. Text neprešiel textovou a jazykovou korektúrou.