KORZIKA - Cestujem dosť. A nezaváham ani na chvíľu. Jednoznačne Korzika.
Divoká, krásna s nezameniteľnou vôňou. Hory a more.
Moja srdcovka už trinásť rokov. Pre koho? Pre všetkých.
Pre toho, kto má rád more. Pláže sú úžasné. Odporúčam najmä tie na juhozápade, neďaleko Propriana. Nikto vás neotravuje so slnečníkmi, plážovými ležadlami ani animačnými programami. A miesta je dosť...
Pre toho, kto má rád hory. Sú vysoké (Tatry v mori). A hlavne rôznorodé. Každým kilometrom menia svoj charakter. Ružové skaly (Les Calanches) sa dostali pod UNESCO. Každý, trocha zdatný, chce vystúpiť na najvyššiu horu Korziky - Monte Cinto (2706 m), ale pravdu povediac, sú tam ďaleko krajšie vrchy. Ale nemôžeme sa predsa susedom chváliť, že sme liezli na druhý či tretí najvyšší vrch. Ako by sme pred nimi vyzerali? Ten najvyšší je vždy len jeden. Ale dajte na mňa a neoľutujete. Paglia Orba - korzický Materhorn. Monte Rotondo. Bavela - raj horolezcov...
Pre toho, kto sa rád kúpe v horských bystrinách a vodopádoch. Voda je síce "čerstvá", ale v letných horúčavách vás príjemne osvieži (Anglické kaskády, Kaskády Pollicheli.)
Pre toho, kto má rád jazerá. Je ich veľa a sú úžasné. No to zistila aj väčšina turistov. Cesta k tým najznámejším zvyčajne nie je nejako mimoriadne náročná, a tak sa to odráža v počte návštevníkov. Jedno z najkrajších je určite Lac de Nino - očaria vás pasúce sa kone v jeho okolí, nezabudnuteľné sú Melo a Capitello na konci údolia Restonica a úplne odlišné a pre našincov asi menej známe "kanadské" Lac de Creno.
Pre toho, kto má rád históriu. Ostrov krvnej pomsty. Hlavné mesto - Ajaccio- rodisko Napoleona. Megality vo Filitose a Caurii. Múzeum staroveku v Alérii... Pre toho, kto má rád literatúru - Prosper Merime, Alphonse Daudet...
Pre toho, kto má rád mestá. Či skôr mestečká s jedinečnými citadelami. Calvi - údajné rodisko Krištofa Kolumba, Bonifácio týčiace sa na bielych skalách, lákajúce k plavbám po morskách jaskyniach či na neďaleké ostrovy Lavezzi, srdce Korziky Corte či najkorzickejšie Sartene. Všetky majú svoje čaro.
Pre toho, kto sa vyžíva v šoférovaní. Serpentíny, prevýšenia, priesmyky, kaňony (nádherný kaňon Gola) a prekvapujúco kvalitné horské cesty, o ktorých sa nám pred desiatimi rokmi mohlo len snívať. Všetko sa dá super nakombinovať - prepojenie mora a hôr na takom priestore je až neuveriteľné. Doobeda si vyrazíte na túru a poobede sa už kúpete v mori. Aj keď je možno na ubytovanie pohodlnejší apartmán či hotel, najvhodnejší je určite stan. Zobudiť sa na úpätí hôr, vdychovať vôňu korzickej macchie, určite stojí za tú trochu nepohodlia.
No a ráno sa zbalíte a vyrážate ďalej. Nič vás neobmedzuje... Všetko je divoké a prírodné, tak, ako to stvorila príroda sama. Asi aj vďaka Korzičanom. Aj vďaka nim tu ešte stále dnes nestojí druhá Francúzska riviéra.
Ak sa chcete dozvedieť viac, hlasujte... A možno už nabudúce na stránkach Dromedára.
Pripájam jedno „morské“ (Olmeto plage neďaleko Propriana), jedno „horské“ (cesta na Lac de Nino) a jedno „jazerné“ foto (Lac de Creno)
Autor: Adriana Ilčíková
Príspevok získal 2.miesto v súťaži Sprievodca Dromedara. Bližšie informácie o súťaži nájdete TU. Text neprešiel textovou a jazykovou korektúrou.
