NA CESTÁCH Svojráz fínskeho rybolovu

Fínsko leží v severnej Európe. Hraničí s Nórskom, Švédskom, Ruskom a cez Fínsky záliv nepriamo tiež s Estónskom. Je tam zima a veľa vody, hlavne z jazier.

Pre našinca trochu draho, nielen alkohol, ale všetko od ubytovania, jedlo až po oblečenie. Jediné čo si môžete dopriať za pár euro, je možnosť rybolovu a prípadný úlovok. To je asi tak všetko, čo som o tejto krajine vedel, keď som nastupoval do lietadla a mal  prvýkrát zažiť pravú fínsku rybačku...

Privítal ma Timo. Vysoký, štíhly, úplne sivovlasý, v ošúchaných zvonových džínsoch  s niekoľkými zlatými prsteňmi a thajskými Rolexkami na ruke. Smiešne znejúcou angličtinou ma hneď poslal k dvom Poliakom s ktorými som mal stráviť najbližšie dni. Obidvaja boli úžasní. Mali veľa batožiny, niekoľko asi poldruhametrových túb z ktorých trčali udice. Pozrel som na svoju malú, ale účelne zabalenú batožinu mierne skúseného cestovateľa a hneď som zostal v rozpakoch.

Nasledujúce dve hodiny cesty mikrobusom z helsinského letiska ma však upokojili a úžasný Timo mi dal základné informácie v podobe propagačných brožúr a prospektov. Nazabudol pri tom na pravidelné prestávky pre fajčiarov - neviem však, či si počas nášho niekoľkodňového pobytu vôbec všimol, že fajčí len on.

Fínsko je od základu kultúrnou krajinou s bohatou históriou a nudiť sa tu rozhodne nebudete. Okrem klasických kultúrnych aktivít (návšteva festivalov, koncertov, kín, múzeí, galérií) sa môžete v plnej miere venovať turistike, športu, alebo sa pobaviť v mnohých baroch a diskotékach.

Cesta bola niekoľko prúdová, suchá, veterná a krajina "typicky Fínska": borovice, jedle, brezy, borovice, jedle, brezy, brezy, borovice... Každá tretia fínska domácnosť má vraj "chalupu" a tak sa sťahuje na víkend do nej. Preto som asi nevidel iné auto ako - kombi. Veľké kufre, plne naložené. Inou kategóriou sú motorizovaní rybári. Naháňať vybraný druh ryby po rieke vyžaduje istú námahu a tak mať praktické auto, do ktorého sa zmestia všetky tie úžasné tenké, dlhé, teleskopické a iné udice, je výhodou na nezaplatenie.

Prvá ryba

Ubytovali sme sa na jednom z mnohých tichých ostrovčekov v jednoposchodovom, štýlovom penzióne pri nádhernej zátoke. Pani domáca bola usmievavá, prívetivá a prísna. Lenže náš Timo bol jej starý známy a tak vybavil aj "neskorú" večeru a skorý ranný džús s kávou  pre priateľov Poliakov unavených po namáhavej ceste. Ale keď sme jej pochválili úžasnú zbierku starých medených riadov, porcelánových šáločiek, kanvičiek a výšiviek, boli sme za pár hodín  obľúbenými hosťami.

Viac než 180 tisíc jazier, zhruba 33 tisíc ostrovov, mnohé rieky a dlhé pobrežie priťahujú každý rok milovníkov rybolovu. Voda pri fínskom pobreží je pritom tak málo slaná, že sa tu dajú chytať naraz  morské  aj sladkovodné ryby. Pokiaľ ste vášnivým rybárom, môžete zájsť na lososov do Laponska. Ak vám stačia pstruhy, šťuky, zubáče, prípadne lipne alebo ostrieže, tak vám stačí niektoré jazero alebo kaskády vo vnútrozemí. K lovu potrebujete všeobecné povolenie, ktoré sa vydáva na všetkých poštách a naviac ešte rybársky lístok pre danú oblasť. Ten zoženiete aj v hoteloch, kempoch alebo vám ju zabezpečí cestovná kancelária.    

Moji Poliaci boli zábavní. Jeden chudý a vysoký, druhý malý a tučný. Keď šli spolu, vyzerali ako Pat a Mat z animovaného seriálu A je to! Obidvaja boli ale skúsení rybári. Ten prvý vedel úžasne rozprávať o najlepšej výbave, úlovkoch a technike lovu a ten druhý, takmer úplne mlčal, ale zato chytal a čo je podstatné aj chytil. V našom prípade dva nádherné veľké pstruhy, ktoré pani domáca večer s láskou upiekla a my sme mali o čom rozprávať. 

Rybári In and Out

Samotnému rybolovu predchádzala pochopiteľne dlhá odborná debata s miestnym rybárom o výbave (mušky, háčiky, prúty, navijaky, šnúry, multiplikátory). My amatéri, sme sa samozrejme nechytali, však nás ani nepustili k slovu, ale zato sme rýchlo pochopili, že "IN" rybári nosia do vody a k vode: neoprénové oblečenie, nepremokavé topánky, proti vetru a vode odolnú bundu, vestu s množstvom vreciek a praktických úchytiek, špeciálne chirurgické nožnice a na chrbte majú zavesený podberák z lakovaného dreva.

Nesmie im chýbať - mobilný telefón s fotoaparátom. Jeho funkčnosť je nutné aspoň každú hodinu overovať. Najlepšie postojačky, v prúde rieky alebo na skale s udicou v ruke. Do výbavy patrí samozrejme aj najkvalitnejšia, čiže drahá udica so značkovým navijakom. "IN" rybár potrebuje spoločnosť a publikum, aby mohol neustále rozprávať a prípadne kliať na neprajnosť šťastia, prírody, na miesto a zlý  čas, ktoré si vybral k rybačke.

Naopak, "OUT" rybár je oblečený v lacných vojenských maskovacích kompletoch.  So sebou ťahá jednu veľkú tašku plnú rybárskeho náčinia, umelohmotné krabice s množstvom priehradok na návnady a malú "placku" s alkoholom, ako prevenciou proti zime a depresiám, pretože rybári "nikdy počas lovu nepijú"!  "OUT" rybár väčšinou chytá ryby sám, mimo spoločnosti a takmer vždy nejakú aj chytí. Nielen takú malú, ktorá sa púšťa do vody naspäť, ale aj veľkú, ktorá sa dá aj odfotiť aj zjesť. 

Obľúbeným športom Fínov je plavenie sa na jachtách, loďkách a kajakoch. Tie si môžete zapožičať v každom prístave alebo kempe. Prenájom väčšinou zahŕňa mapu alebo elektronické navigačné zariadenia a potreby k táboreniu.

Timo nelovil. Prechádzal sa popri brehu, fajčil jednu cigaretu za druhou a kontroloval breh pod zámienkou hľadania dobrého miesta na ten správny lov. Keď sa Pat už druhýkrát vykúpal v rieke, ale "vôbec mu nebola zima", keď to už vyzeralo na odchod s "prázdnou", zrazu sa vynoril spoza kríkov miestny rybár a zavolal nás k svojmu úlovku. Patovi a Matovi sa rožiarili oči, už sa videli na fotografii s obrovskou šťukou a pstruhmi, ale nakoniec z toho bola len mne neznáma ryba, ktorú rybár pustil do vody a Pat spravil krátku prednášku o jej "nepotrebnosti".

Sauna plná vôní

Fíni majú veľkú úctu k prírode. Je to nielen cítiť, ale aj vidieť. Pri každom riečnom lovisku je čisto a poriadok. Popri brehu sú vystavané lávky a táboriská s pripraveným ohniskom, grilom a náradím, ktoré nikto neukradne a každý kto ho použije, dá po odchode na miesto a vyčistí okolie. Fínsky rybár chytí len toľko rýb, koľko potrebuje, väčšinou však maximálne tri kusy. Iným zážitkom je rybolov na šírom mori. Pre niekoho adrenalín, ale pre mnohých nuda. Záleží na počasí, spôsobe lovu a spoločnosti. Pre našinca je to však určite veľký zážitok, pretože more je more, aj keď sladké.

Len veľmi málo vecí je pre Fínsko tak charakteristických ako sauny. Paradoxom  je, že saunovanie nie je vôbec fínskym vynálezom. Zatiaľ čo u nás je sauna prepychom, pre Fínov  je  samozrejmou súčasťou života. Štatistiky hovoria o vyše poldruha milióna týchto oáz kľudu a zdravia. So saunou sa stretnete všade. Pri každej chate, v hoteli či dome. Kto bol v saune, vie aké to je. Tá fínska, je iná akurát v tom, že je celá drevená a miesto do bazénu so studenou vodou, môžete skočiť do jazera s morskou vodou. Drevené sú aj ich nádherné romantické chaty a chatky, s luxusnou alebo iba takou "obyčajnou" vidieckou výbavou.

Nakoniec sme boli všetci spokojní. Timo si konečne mohol dať na terase penziónu svoju cigaretku a pokúsiť sa ma znova naučiť plynule prečítať dve fínske slová oznamujúce, že sa každú sobotu konajú v penzióne svadby. Poľskí kamaráti mali svoju fotografiu s rybou a ja novú skúsenosť plnú vôní briez, borovíc, jedlí a pocitu, že ešte niekde existuje čistá príroda, čistí ľudia a - sladké more.  

Zdroj/autor: ezv,drom

VIDEO Rybolov vo Fínsku