REPORTÁŽ: Kamnicko-Savinjské Alpy sú neobjaveným klenotom Slovinska

 

Alpy na dosah hlavného mesta

Pokiaľ neholduje preplneným turistickým strediskám a máte radi nádherné prírodné scenérie, tak vás určite nadchnú Kamnicko-Savinjské Alpy na severe pri hraniciach s Rakúskom, len 25 kilometrov od slovinskej metropoly Ľubľany.  Tieto druhé slovinské Alpy sú síce v tieni omnoho známejších a navštevovanejších Julských Álp, ale sú rovnako atraktívne a krásne.

Svoj názov dostali podľa mesta Kamnik, ktoré sa nachádza v južnej časti hôr, a podľa rieky Savinja, ktorá preteká ich severnou časťou. Práve mestečko Kamnik, ktoré patrí medzi jedno z najstarších miest v krajine, je východiskovým bodom na túry do Kamnicko -Savinjských Álp.

Zaujmú vás v ňom malebné uličky plné historických stavieb z čias habsburskej monarchie a taktiež jeho dominanty - zrúcaniny dvoch hradov Mali Grad a Stari Grad, odkiaľ sú nádherné výhľady na mesto i okolité pohorie.

 

Velika Planina plná salašov

K najobľúbenejším výletným cieľom  patrí náhorná plošina Velika Planina, ktorá sa po celé stáročia využíva na pastvu dobytka. Už od 15. storočia sem ľudia z Kamniku vyháňali na celé leto dobytok a založili tu pastiersku osadu s drevenými salašmi, kde pastieri s kravami prebývali a na zimu sa vracali do údolia.

Najväčšiu pohromu salaše zažili počas II. svetovej vojny, keď mnohé z nich vypálili Nemci. Po vojne však boli v tradičnom štýle obnovené, ale už s väčším komfortom. Dnes tu pastierska tradícia síce pokračuje, ale viacero salašov bolo adaptovaných na pohodlné vysokohorské chaty, o ktoré je mimoriadny záujem.

Kravy sa tu naďalej pasú voľne, pastieri spracúvajú mlieko na tvaroh, syr či kyslé mlieko. Pochádza odtiaľto aj špeciálny druh syra s názvom „trnič“. Tento syr sa vyrába z tvarohu, zohriateho kyslého mlieka a smotany. Je to veľmi tvrdý syr, ktorý sa nastrúhaný používa k dochucovaniu jedál. Podľa tradície pastieri trnič dávali svojej milovanej ako vyznanie lásky. Jeden syr si nechal pastier, druhý dal svojej láske. Preto sa mu dodnes hovorí „syr lásky“. Má aj nevšedný tvar, ktorý má pripomínať ženské prsia.

Na Planine dnes stojí 202 salašov a ďalšie sa už stavať nemôžu. Vo viacerých z nich vám poskytnú ubytovanie a občerstvenie z tradičných pokrmov , alebo vám predajú mlieko, tvaroh či syr. Na Velikej Planine stojí aj drevený kostolík zasvätený Panne Márii Snežnej, ktorý bol postavený v roku 1938. Na konci vojny bol síce vypálený, ale po 50-tich rokoch bol obnovený podľa pôvodného plánu, ktorý navrhol slávny slovinský architekt Jože Plečnik. Jeden z pôvodných salašov, ktorý si dokonale zachoval svoj historický ráz, dnes slúži ako múzeum „Preskarjev pastirski muzei“, kde sa dozviete všetko o pastierskej minulosti tohto miesta.

Na Veliku Planinu sa poľahky dopravíte kabínkovou lanovkou z údolia Kamniške Bistrice, ktorá vás vysadí pod Planinou. Tu môžete presadnúť na sedačkovú lanovku, ktorá vás odvezie až na vrchol. Spiatočný lístok stojí 17 Eur a parkovisko pri údolnej stanici je zadarmo. Táto cesta sa dá absolvovať aj peši, ale je to dosť náročný výstup trvajúci asi 3,5 hodiny.

Po turistike si môžete dopriať príjemný relax v kúpeľnom komplexe Terme Snovik Spa neďaleko Kamniku, ktorý ponúka vnútorné i vonkajšie bazény, bohatý wellness a deti ocenia aj tobogany.

 

Česka koča, najkrajšia horská chata

V Kamnicko-Savinjských Alpách sa nad obcou Jezersko vo výške 1543 m n. m. v tieni miestnej najvyššej hory Grintovec nachádza najstaršia a najkrajšia slovinská horská chata – Česká chata (po slovinsky Česka koča).

Chata má názov Česká preto, lebo ju v roku 1900 postavili Česi. Keďže v tom čase Česi aj Slovinci boli súčasťou Rakúsko-Uhorska a pestovala sa slovanská vzájomnosť, vznikol turistický Český odbor Slovinského planinského družstva, ktorého členovia pomáhali budovať a vyznačovať turistické chodníky.

V roku 1899 začali Česi budovať na Spodnjih Ravneh drevenú chatu inšpirovanú českou ľudovou architektúrou. Do konca prvej svetovej vojny ju mali Česi aj v správe, potom chatu prebrali Slovinci a dodnes sa zachovala v nezmenenej podobe. Najlepší výstup na Českú chatu je z údolia Ravenska kočna. Trvá zhruba 1,5 hodiny. Prvá časť cesty je síce pomerne dosť strmá, ale potom sa už pokračuje miernejšie. Ku koncu výstupu je úsek, ktorý prekonáte za pomoci reťazí a rebríkov, ale to zvládnu aj zdatnejšie deti.

V chate sa môžete občerstviť, alebo aj ubytovať. Vyznávači adrenalínu sa na Českú chatu môžu dostať aj 320 metrov dlhou ferratou, s výškovým rozdielom 300 metrov. Výstup trvá približne 90 minút.

 

Jezersko

Pokojná dedinka Jezersko obklopené Kamnicko-Savinjskými Alpami je ideálnym miestom na zázemie pre vysokohorských turistov. Okolité hory ponúkajú horské túry rôznej obťažnosti.. Na svoje si prídu milovníci nádherných výhľadov, ale aj horolezci.

Jezersko leží tesne za hranicami s Rakúskom a zachovalo sa tu aj viacero usadlostí zo 16. storočia. Miestni tu hospodária tradičným spôsobom. Na pastviny vyháňajú plemeno jezersko-solčavskej ovce, ktoré je odolné voči miestnej klíme.

Ak sa tu rozhodnete ubytovať, niektorú z miestnych fariem neoľutujete. Okrem pohodlných postelí  si vychutnáte aj tunajšiu stravu, ktorá pozostáva takmer výlučne z  bio domácich produktov. Takou farmou je napríklad Šenkova domačija, kde sa budete cítiť ako u starkej na dedine.

Farma, ktorej najstaršia časť pochádza až zo 16. storočia, je doplnená kópiou pôvodnej chalúpky, ale so všetkými vymoženosťami dnešnej doby. Ráno vás svojim kikiríkaním zobudí kohút a vaše ratolesti sa môžu naháňať s voľne sa pasúcimi sliepkami, kačicami a ďalšími domácimi zvieratami.

Milovníci stanovačiek si môžu rozložiť stan, či zaparkovať karavan v neďalekom rodinnom kempingu Cvet gora, ktorý ponúka aj veľmi príjemné chatky pre dvoch.

Bonusom v tomto kempingu sú aj domáce sirupy, likéry, marmelády, čaje či mydlo, ktoré z tunajších byliniek vyrába pani majiteľka.

Prírodnou zaujímavosťou Jezerska je pozostatok veľkého ľadovcového jazera v podobe menšieho Planšarského jazera (slovinsky Planšarsko jezero), ktoré má tvar srdca. Na jeho brehu si môžete posedieť v príjemnej reštaurácii  a kochať sa výhľadom na jazero a okolité štíty.

 

Solčavsko

Priam ako stvorená k jedinečným výhľadom je Logarská dolina v regióne Solčavsko, pri hraniciach s Rakúskom.

Región obklopený Kamnicko-Savinjskými Alpami tvorí niekoľko veľmi atraktívnych turistických lokalít. Centrom regiónu je obec Solčava s moderným turistickým infocentrom Rinka, ktorého súčasťou je aj malé múzeum, kde si môžete prezrieť stálu expozíciu o Solčavsku.

Turisti vyhľadávajú na ubytovanie najmä farmy a usadlosti v údoliach Logarská dolina, Robanov Kot a Matkov Kot. Usadlosti a farmy roztrúsené na svahoch severnej časti regiónu spája Solčavská panoramatická cesta, ktorá ponúka jedinečné výhľady a radí sa k najkrajším cestám v Slovinsku.

Prejsť si ju môžete autom, na bicykli, alebo peši . Po ceste narazíte na viacero panoramatických vyhliadok, odkiaľ sú nádherné výhľady na okolité štíty, doliny a usadlosti v kopcoch.

Hlavná trasa začína v dedinke Solčava, vedie cez osadu Sveti Duh a končí pri odbočke do Logarskej doliny. Popri panoramatickej ceste narazíte na viacero fariem a usadlostí, ktoré okrem ubytovania poskytujú na predaj aj domáce produkty z mlieka, marmelády, čaje z liečivých bylín či mäsové výrobky.

Známy je miestny sušený salám „savinjski želodec“ typický svojim kruhovitým tvarom.

Solčavsko bolo dlhé stáročia prístupné len cez horské sedlá a dodnes je riedko osídlené, čo prináša turistom jedinečný zážitok z tichej dovolenky v lone prírody. Zo slovinskej strany sem vedie cesta údolím rieky Savinje od dedinky Luče. Druhou príjazdovou cestou je náročnejšia cesta plná serpentín z Rakúska cez Pavličevo sedlo.

Aj keď má turistický ruch v Solčavsku svoju tradíciu a väčšina fariem či usadlostí ponúka ubytovanie, narazíte tu na veľmi málo ďalších turistov. Výnimkou je vari len vodopád Rinka, ktorý je v hlavnej sezóne cieľom mnohých zájazdov.

Je to druhý najvyšší slovinský vodopád, z ktorého voda padá z výšky 90 metrov. Pod vodopádom stojí vyhliadková terasa , kde sa v sezóne podáva aj občerstvenie. K vodopádu sa dostanete zhruba za 15 minút nenáročnou chôdzou od posledného parkoviska v Logarskej doline.

Ak už budete mať vysokohorských túr a trekov dosť, môžete si v dedinke Luče objednať rafting, prípadne kajaky po alpskej riečke Savinja. Počas 10 kilometrov dlhej plavby zažijete aj divoké pereje a môžete sa vykúpať v jej studených vodách. S neoprénom to zvládne každý.

Menej dobrodružné tipy si tu môžu zarybárčiť s inštruktorom alebo si môžete pozrieť miestny miniskanzen dobových stavieb Muzej starih obrti Luče.

 

Krvavec

Len 25 kilometrov od hlavného mesta Ľubľany sa nachádza jeden z najznámejších slovinských skiareálov – Krvavec.  Ten má čo ponúknuť aj mimo zimnej sezóny, keď sa mení na letný park s aktívnymi dobrodružstvami pre celú rodinu.

Dá sa tu liezť s rôznou obtiažnosťou medzi stromami, skákať na trampolíne, zastrieľať si na terč z luku alebo vyskúšať horolezectvo na lezeckej stene či frisbee golf, ktorý si získava stále väčšiu popularitu. Pre vyznávačov adrenalínu je k dispozícii zjazd na horských motokárach, kolobežkách, alebo bicykloch.

A na záver niečo pre romantikov. Večerali ste už pri sviečkach vo výške 1500 metrov v objatí alpských končiarov? Že nie? Takýto nevšedný zážitok môžete zažiť v kabínke lanovky smerujúcej na Krvavec. Kabínky lanovky sa pre túto príležitosť menia na malé súkromné reštaurácie, kde si môžete počas jazdy vychutnať trojchodovú večeru.

Večera sa potom končí sladkým prekvapením v neďalekej horskej chate. O tento nevšedný kulinársky zážitok je veľký záujem, tak si tú vašu kabínku zarezervujte čím skôr, aby záver vašej dovolenky v Kamnicko- Savinjských Alpách  dopadol na výbornú.