Hrad Strečno

Hrad postavili pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia. Jeho úlohou bola ochrana mýta na dôležitej ceste Považím. O storočie neskôr bol hrad v držbe Stiborovcov, po nich patril medzi majetky kráľovnej Barbory a z pôvodne malej pevnôstky sa menil na významný hrad.

V roku 1446 sa dostal do rúk liptovského zemana Pongrácza zo Sv. Mikuláša a k ďalšej zmene vlastníctva došlo v roku 1483, keď kráľ Matej Korvín daroval Strečno svojmu vojvodovi Pavlovi Kinizsimu. V roku 1523 sa hrad dostal do rúk Jánovi Zápoľskému. Ten v roku 1529 už ako korunovaný vladár odstúpil hrad súrodencom Kostkovcom. Vzápätí sa Mikuláš Kostka usiloval získať i panstvo blízkeho Starého hradu, ktorý vlastnili Pongráczovci.

Pongráczovci si však svoje vlastníctvo ubránili a strečnianske hradné panstvo po smrti pána Mikuláša prešlo prostredníctvom jeho staršej dcéry Anny na jej manžela Štefana Dersffyho. Keď sa potom Anina vnučka Katarína vydala za baróna Štefana Wesselényiho, na začiatku 17. storočia sa na Strečne usadil nový rod, ktorý včasnobarokovými úpravami dokončil stavebný vývoj hradu.

František, syn nadobúdateľa panstva, vynikal ako vojenský veliteľ a povinnosti ho zdržiavali ďaleko od domova. Starostlivosť o strečnianske panstvo ostávala prevažne na jeho manželke Žofii Bosniakovej. Tá však koncom apríla roku 1644, ešte nie tridsaťpäťročná, na Strečne zomrela. O jej živote sa doslova vravia legendy a dokonca bola námetom pre historický román Joža Nižnánskeho.

Po Wesselényiho smrti v roku 1667 sa novým vlastníkom hradu stal cisársky generál Ján Jakub Löwenburg, ktorý dal v roku 1689 preskúmať poškodené priestory hradu. Vtedy objavili v krypte hradnej kaplnky takmer neporušené telo  Žofie Bosniakovej.

Hrad Strečno bol pre svoj význam a osobité architektonické hodnoty vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a po desaťročiach výskumov, záchranných i konzervačných prác a pamiatkových úprav je od leta roku 1995 sprístupnený verejnosti.

Otváracie hodiny: