ALŽÍRSKO - Na brehu Stredozemného mora, približne 70 km západne od hlavného mesta Alžíru, ležia ruiny starovekého mesta Tipasa. Toto miesto je od roku 1982 zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a ukrýva jedinečnú zmes pamiatok viacerých civilizácií, od fénických a rímskych až po ranokresťanské a byzantské.
Pozostatky antického mesta sú roztrúsené popri zlatistých plážach zálivu, medzi modrým morom a svahmi porastenými píniami, čo umocňuje ich čaro. Francúzsky spisovateľ Albert Camus dokonca nazval Tipasu „mestom obývaným bohmi“ a pri pohľade na túto scenériu človek ľahko pochopí, prečo vyslovil takéto prirovnanie.
Pôvodne na tomto mieste vznikla fenická obchodná osada, ktorú neskôr ovládla Rímska ríša a premenila ju na strategickú základňu pre dobývanie susedných kráľovstiev. Už samotný názov mesta údajne znamená „prievoz“, čo odkazuje na jeho významnú polohu na križovatke vtedajších námorných trás.
Pod rímskou nadvládou sa Tipasa rýchlo rozrástla. Vtedy tu vybudovali prístav, kúpele a divadlá a obkolesili mesto hradbami dlhými vyše 2 kilometrov. V období rozkvetu malo až okolo 20 000 obyvateľov a patrilo k významným obchodným aj vojenským centrám rímskej severnej Afriky.
V 3. a 4. storočí sa Tipasa stala dôležitým centrom raného kresťanstva a boli tu postavené tri veľké chrámy – Veľká bazilika a Bazilika Alexandra na západnom pahorku a Bazilika svätej Salsy na východnom pahorku.
Práve s menom svätej Salsy sa spája známa legenda. Podľa nej táto žena zhodila do mora posvätnú sochu hadieho boha, čím pobúrila pohanských obyvateľov, ktorí ju ukameňovali na smrť. Jej telo sa vraj zázračne našlo neporušené v mori a na návrší nad prístavom ho pochovali. Neskôr presne tam postavili baziliku nesúcu jej meno. Archeológovia odkryli zvyšky tohto kostola vrátane častí mozaikovej podlahy.
Sláva Tipasy však netrvala večne. Mesto vážne poškodili v roku 430 a definitívnu bodku za jeho antickou históriou urobili arabskí dobyvatelia v 7. storočí. Noví obyvatelia ho nazvali Tefessed, čiže „spustošená“, a až o mnoho storočí neskôr, v roku 1857, vznikla neďaleko ruín novodobá osada a okolie opäť ožilo. Staroveké pozostatky našťastie zostali zachované pod nánosmi piesku a zeminy, takže dnes môžu historici i cestovatelia tento antický poklad opäť obdivovať.
Rozsiahly archeologický areál umožňuje nazrieť do života bývalého antického mesta. Ruiny sa rozprestierajú na troch pahorkoch pri pobreží a návštevníci tu uvidia základy fora, pozostatky kúpeľov, mestských víl, ako aj divadlo či amfiteáter vyhĺbený do svahu. Nechýbajú ani pozostatky chrámov, ulíc a mozaikami zdobených podláh domov, a tak sa tu dá doslova kráčať v autentickom prostredí rímskeho mesta.
Asi 11 km od Tipasy sa týči monumentálna hrobka známa ako Kbor er-Roumia či Hrobka kresťanskej ženy. Napriek prezývke nejde o kresťanskú pamiatku. Mauzóleum z roku 3 p. n. l. v skutočnosti údajne ukrývalo hrobku berberského kráľa Jubu II. a jeho manželky, kráľovnej Kleopatry Seléné II.
Okrúhla kamenná stavba s priemerom okolo 60 metrov dosahovala pôvodne výšku až 40 metrov a jej architektúra je zmesou miestnych tradícií a vplyvov egyptskej, gréckej i rímskej kultúry. Mauzóleum odolalo zubu času aj vďaka šťastnej zhode okolností a dodnes patrí k najpôsobivejším pamiatkam severnej Afriky.
Pri návšteve mesta neobíďte malé archeologické múzeum priamo v modernej časti Tipasy. Nachádzajú sa v ňom artefakty objavené práve v tejto lokalite. Uvidíte tam všetko od sôch a nápisov až po nádherné podlahové mozaiky zo starovekých víl a kostolov. Za pozornosť stojí najmä slávna mozaika Pax et Concordia, znázorňujúca alegorické postavy Mieru a Svornosti spolu s kresťanskými symbolmi.
