Uzbekistan: Buchara s vôňou Hodvábnej cesty

Štyri tyrkysové minarety

Začať deň inak ako výborným čiernym čajom so slivkovým lekvárom, sa v Uzbekistane ani nedá. Tu sa netreba nikam ponáhľať, pretože stavby či príbehy do nich vpísané, tu stoja už stovky rokov a počkajú aj dnes. Je úžasné sa zobúdzať na takomto mieste a hneď zrána sa postaviť na ulicu a sledovať, ako plynie život miestnym obyvateľom.

Dve ženy oblečené v nádherných kvietkovaných šatách so šatkou uviazanou cez vlasy si ležérne vykračujú, muži s tradičnými pokrývkami hlavy sa len tak motajú, otvárajú prvé obchodíky, čistia gril po včerajšej opekačke a mladík hadicou umýva podlahu v čajovni, aby sa opäť mohla zaplniť. Nechať sa unášať atmosférou je ľahšie, akoby si človek vedel predstaviť. Okolo nás vyrástli staré uličky, ošarpané fasády budov a okenice s opadávajúcou farbou. Staré mesto je svojím spôsobom fascinujúce.

Medzi uličkami sa odrazu odkryje malé námestie a štyri tyrkysové čiapočky. Tu, stratená v bucharskom labyrinte histórie, stojí známa mešita Čár Minár. Pre mňa sa stala symbolom celého mesta. Jej štyri miniatúrne minarety na modrom pozadí v podobe neba pôsobia ako maľovaný obrázok. Len jemný vietor naokolo a ľudské hlasy sú skutočné.

Stojí tu už dve storočia a každý večer sa tu stretávajú starší obyvatelia pri svojich nekonečných rozhovoroch. Práve jej výzor dal celej mešite meno, pretože v tadžickom jazyku znamená doslova „Štyri minarety“. Stopy jazyka východného suseda nájdeme dnes v Uzbekistane bez väčších problémov, hoci sa od uzbečtiny značne líši.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Na čaji s Hodžom Nasreddinom

Námestie Lyabi-Hauz v centre mesta je od rána do tmavej noci plné života. Je iné ako klasické námestia, pretože jeho stred vypĺňa vodná nádrž. Striekajúca voda príjemne osviežuje horúci vzduch vyhriaty od neúprosného bucharského slnka. Naokolo naukladali drevené lavice, kam si pod košaté stromy morušovníkov prídu ľudia vypiť svoju kanvičku čaju alebo zahryznúť mäsový šašlík. Aby sa necítili sami, tak na vyvýšenom pódiu na koberčeku sedí samotný Hodža Nasreddin.

Žil v osmanskom Turecku za vlády Seldžukovcov a každý ho tu pozná ako filozofa, mudrca a najmä rozprávača úžasných príbehov. Povesť mesta dokresľuje socha obchodníka vedúceho svoju ťavu. Koľko jemu podobných sa tu muselo v priebehu storočí zastaviť? Za prezdobenou fasádou medresy Nadir Divanbegi sa skrývajú v tieni obchodníci so svojimi stánkami. Huslista potiahne sláčikom a spúšťa tradičné melódie, aby nás zaujal a prihodili mu pár ošúchaných bankoviek.

Cez ulicu, avšak stále na námestí, stojí medresa Kukeldaš. Svojho času bola dokonca najväčšou islamskou školou celej Strednej Ázie. Aj tu sa za mohutnými drevenými dverami skrývajú obchodníci. Majú to dobre vymyslené, pretože každý, kto sa ocitne na nádvorí medresy, sa nechá zlákať na prehliadku ich malých obchodíkov. Nemusia sa ani len pohnúť a vedia, že im návštevníci sami padnú do siete.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Zaujímavá je aj maličká mešita Maghoki-Attar. Málokto by si pomyslel, že je najstaršou mešitou celej krajiny. Kedysi sa v týchto miestach rozkladal preslávený trh s koreninami a bylinkami. Všetko tam voňalo diaľkami, exotickými krajinami, miešali sa jazyky a tváre. Holt, stále sme na miestach Hodvábnej cesty. O Buchare sa často zvykne hovoriť ako o svätom mieste a za najposvätnejšie sa už v minulosti považovalo práve miesto, kde stojí dnešná mešita.

V 5. storočí tu stál zoroastriánsky chrám ohňa, neskôr dokonca budhistický chrám a až neskôr tu vyrástol minaret. Do 16. storočia ju dokonca po večeroch navštevovali bucharskí Židia, pre ktorých slúžila ako synagóga. Také malé miesto skrýva v sebe taký obrovský kus histórie. Dnes sa sem už moslimovia nechodia modliť, zato sa v nej dajú nájsť ručne tkané koberce, vyšívané látky suzani a pár iných, no vkusných drobností.

Rozkvitnuté ulice

Na Buchare je krásne, že jej ulice hrajú mnohými pestrými farbami. Nie sú to len farby kachličiek na starobylých budovách, mešitách či trhoch, ale farby, ktoré na sebe nosia jej obyvatelia. Ženy kráčajú ulicami svojho mesta najčastejšie odeté do šiat posiatych malými či veľkými kvetmi. Každá akoby mala vlastnú farbu, vlastný štýl kvietkov alebo vzorov.

Muži pre zmenu nosia najčastejšie nohavice, košele a niektorým zdobí hlavu stará, tradičná čiapočka tubatejka s ručne vyšívanými vzormi. Nosia ich predovšetkým starší muži, ktorým tradície predsa len povedia viac než dnešnej mladej generácii. Podobne to je aj so ženami a hoci sme v islamskom svete, náboženstvo tu berú vlažnejšie ako v niektorých iných krajinách, a preto má vlasy ukryté v šatke len niekoľko starších žien.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Večer ruch v meste utíchne, ale frekvencia hlasov, hudby a vôní sa zväčší v okolí podnikov a čajovní. Z vybratého grilu rozvoniavajú grilované šašliky alebo kebaby z mletého mäsa napichnuté na špajdli. Griluje sa na rozpálených uhlíkoch a mäso po nich získa nezameniteľnú, výbornú chuť. Muži hrajú pod stromami šach alebo karty a misky naplnené čajom sa astronomickou rýchlosťou vyprázdňujú.

Keby sem prišiel človek bez akéhokoľvek záujmu o pamiatky, to, čo by videl v jeden obyčajný večer, by ho určite presvedčilo o výnimočnosti tohto miesta.

Tipy na zájazdy do Uzbekistanu či ďalších destinácií od Victory Travel:

• To najlepšie z Uzbekistanu: legenda Veľkej Hodvábnej Cesty; všetky kultúrne dedičstvá UNESCO v Uzbekistane.
• Kazachstan, Uzbekistan, Turkmenistan: unikátna cesta a dobrodružstvo na miestach, kam sa bežne nechodí; sedem fascinujúcich pamiatok UNESCO, jedinečné trhy a úžasní ľudia.

Zdroj/autor: Victory Travel, reklamný článok, drom