V severozápadnom Iráne na úpätí vyhasnutej sopky Sahand neďaleko mesta Tabríz leží malá dedinka Kandovan. Na prvý pohľad vyzerá, akoby ju tvorili obrovské kamenné kužele pripomínajúce včelie úle. V skutočnosti sú to jedinečné skalné príbytky, ktoré si miestni ľudia po stáročia vlastnoručne vytesávali do stuhnutej sopečnej horniny.
Vytvorené prírodou
Unikátne kužeľovité skaly Kandovanu vznikli pôsobením prírody. Pred tisícročiami tu vybuchla sopka a prúdy horúceho popola a lávy vytvorili mäkký vulkanický materiál. Ten postupne erózia modelovala do špicatých útvarov. Do týchto prírodných veží sa už pred stáročiami začali ukrývať prví obyvatelia. Podľa legendy to boli pastieri a ich rodiny utekajúce pred nájazdmi Mongolov. V skalách si našli bezpečný úkryt pred nepriateľmi aj drsným počasím a založili tu trvalo obývanú osadu.
Názov Kandovan údajne pochádza z perzského slova „kando“, čo v preklade znamená úľ a výstižne to opisuje vzhľad dediny. Pôvodné jaskynné obydlia sa rokmi rozrástli a ľudia ich ďalej rozširovali do výšky aj do hĺbky skaly. Každý domček vysekali ručne jednoduchými nástrojmi – kladivom, dlátom a motykou. Budovanie jedného príbytku si preto vyžadovalo aj niekoľko rokov trpezlivej práce.
Väčšina z domov má dnes dve poschodia, niektoré tri až štyri. Jednotlivé podlažia pritom zvnútra nebývajú prepojené a do horných izieb sa vystupuje po vonkajších kamenných schodíkoch pribudovaných ku skale. Obyvatelia takto vytvorili nielen obytné izby a kuchyne, ale aj sklady potravín, maštale pre dobytok či dielne. Nechýbajú ani spoločné priestory, pretože v Kandovane dodnes stoja aj tradičné kamenné kúpele, mešita vytesaná v najväčšej skale a dokonca aj funkčný mlyn.
Aký bol život v skalnej dedine?
Aj keď domy pôsobia zvonka nenápadne, vo vnútri ponúkajú útulný priestor. Jaskynné steny výborne izolujú, takže interiér zostáva v zime teplý a v lete príjemne chladný. Izby sú spravidla menšie, zdobené farebnými koberčekmi a vankúšmi, a nechýba jednoduchá piecka na drevo na varenie a kúrenie.
V dedine dnes žije niekoľko stoviek obyvateľov v asi stovke domov a život tu plynie pokojným rytmom. Miestni sa živia najmä poľnohospodárstvom, chovom zvierat a výrobou medu či mliečnych výrobkov, ktoré patria medzi tunajšie špeciality. Mnohé rodiny tiež turistom predávajú remeselné výrobky a suveníry.
Kandovan je výnimočný aj v porovnaní s podobnými skalnými sídlami vo svete. Zatiaľ čo v tureckej Kapadócii alebo v americkom mestečku Manitou už ľudia v takýchto skalných domoch bežne nebývajú, toto mestečko si zachovalo svojich stálych obyvateľov. Považuje sa tak za jedinú obývanú skalnú dedinu na svete. Aj preto sem mieria aj mnohí cestovatelia.
Môžete tu aj prespať
Najväčším lákadlom Kandovanu je, samozrejme, samotná architektúra. Pohľad na desiatky kamenných úľov s dymiacimi komínmi a malými oknami je nezabudnuteľný. Návštevníci sa môžu prechádzať úzkymi cestičkami pomedzi skaly, nazrieť do malej skalnej mešity či posedieť si v čajovni, ktorá je v jednej z jaskýň.
Dokonca tu môžete aj prenocovať, pretože v dedine funguje hotel vytesaný priamo do skaly, jeden z troch tohto typu na svete. Obľúbeným cieľom je tiež miestny minerálny prameň, ktorého voda má podľa domácich liečivé účinky na obličky. Zážitkom je ochutnať čerstvé kozie mlieko, domáci syr či sladký med z horských kvetov. Všetko sú to produkty, ktoré tu ľudia s láskou vyrábajú tradičnými spôsobmi.
Kandovan si svojou jedinečnosťou vyslúžil aj medzinárodné uznanie. V roku 2023 bol zaradený do prestížneho zoznamu Best Tourism Villages Svetovej organizácie cestovného ruchu ako vôbec prvá iránska dedina. Tento titul oceňuje výnimočné vidiecke destinácie, ktoré uchovávajú kultúrne dedičstvo a udržateľný spôsob života miestnej komunity.
