K najvýznamnejším mestám Iránu patrí Isfahán na brehu rieky Zayandeh. Perzské príslovie o ňom hovorí, že svojou krásou prekoná polovicu sveta a vskutku - toľko krás na tak malej ploche len tak nenájdete.
Archeologické nálezy dokazujú, že oblasť okolo Isfahánu bola osídlená už v bronzovej dobe. Neskôr sa práve na tomto mieste pretínali hlavné obchodné cesty, spájajúce sever s juhom a východ s západom, a tak sa z neho stalo dôležité centrum obchodu, kultúrnej výmeny i politickej moci.
Najväčší rozkvet zažilo v 16. a 17. storočí, keď sa Isfahán stal hlavným mestom ríše a domáci sa pustili do jeho zveľaďovania a postavili monumentálne mešity, nádherné paláce, záhrady, kanály a mosty. Cieľom vtedajšieho panovníka Šáha Abbasa bolo vybudovať ideálne mesto, ktoré by sa stalo centrom umenia, vzdelania, vedy a remesiel.
Srdcom Isfahánu sa stalo námestie Naqsh-e Jahan, ktorého meno znamená „Vzor sveta“. Nie náhodou - má dokonalé proporcie, obklopujú ho štíhle arkády, elegantné portály a symetrické kupoly, ktoré sa lesknú v slnečných lúčoch. Všetko bolo navrhnuté tak, aby sa priestory prelínali s kanálmi, fontánami a záhradami.
Námestie pôsobí ako obrovské javisko, na ktorom sa počas storočí odohrávali slávnosti, turnaje, procesie i kráľovské ceremónie. Keď sa po ňom prechádzate, cítite pokoj a zároveň majestátnosť. Miestni posedávajú na tráve, pijú čaj a sledujú, ako sa deň pomaly láme do súmraku. V tej chvíli sa kupoly menia na zlaté zrkadlá a modré kachličky mešít žiaria.
Dominantou južnej časti námestia je bezpochyby Šáhova mešita, ktorá je považovaná za vrcholné dielo islamskej architektúry 17. storočia. Jej výstavba trvala takmer štyridsať rokov a výsledkom je priestor, ktorý človeka ohromí už pri prvom pohľade. Vstupný portál je ozdobený mozaikami, pričom každá kachlička bola ručne vyrábaná.
Keď vstúpite dovnútra, svet sa stíši. Zvuk krokov sa rozplynie a nad hlavou sa vám rozprestrie mohutná kupola posiata tyrkysom, zlatom a temnou modrou. Slnečné lúče prenikajú drobnými otvormi a tancujú po stenách. Ak sa postavíte pod stred kupoly a ticho zašepkáte, ozve sa echo, ktoré sa vznáša celým priestorom. Tento akustický zázrak je známy po celom svete.
Ak je mešita Shah monumentálna, Sheikh Lotfollah je jej tichá a magická sestra. Nachádza sa na východnej strane námestia a bola postavená výlučne pre kráľovskú rodinu. Nemá minaret ani nádvorie, ale jej čaro spočíva v dokonalosti interiéru. Už pri vstupe si všimnete, že chodba vedie zvláštnym, zakriveným smerom.
Architekti tým chceli zabezpečiť, aby priestor pôsobil uzavreto a odizolovane od ruchu námestia. Vo vnútri vás obklopí modro-zlatý vír ornamentov. Na kupole sa nachádzajú stovky arabesk, ktoré sa menia so svetlom. Ráno majú jemne béžový nádych, na obed žiaria zlatisto a večer pôsobia ako tkané z bronzu.
V minulosti bol Sheikh Lotfollah miestom, kde Šáh Abbas prijímal veľvyslancov a usporadúval slávnostné hostiny. Vysoké stĺpy z cédrového dreva sa odrážajú v bazéne pred palácom, takže opticky to pôsobí, akoby ich bolo dvojnásobne viac. Vo vnútri sa rozprestierajú nádherné fresky s výjavmi z bojov, loveckých scén i kráľovských osláv. Každý obraz rozpráva príbeh o moci a sláve starého Iránu.
Kúsok ďalej stojí katedrála Vank, alebo Katedrála svätého Spasiteľa z polovice 17. storočia, ktorá je jednou z najvýznamnejších pamiatok arménskej komunity v Iráne a patrí medzi najpozoruhodnejšie príklady spojenia kresťanskej a islamskej architektúry.
Exteriér je jednoduchý, z hlinených tehál a bez okázalých ozdôb – typicky iránsky, interiér však doslova žiari. Strop a klenby sú pokryté perzskými ornamentmi, zlatom a modrými dlaždicami a steny sú bohato pomaľované freskami, ktoré znázorňujú scény z Biblie, predovšetkým z Genesis a Života Krista.
Dnes je Isfahán tretím najväčším mestom Iránu (po Teheráne a Mašhade) a dôležitým priemyselným, univerzitným a turistickým centrom. Zároveň je to jedno z mála miest, kde sa stretáva staroveká Perzia s moderným Iránom – história tu žije v každej uličke.
