PORTUGALSKO - Kto si myslí, že nesmrteľný milenecký pár žil iba v Taliansku, mal by zamieriť do portugalského mesta Alcobaça. Tam natrafí na podobný príbeh lásky, ktorej stálo v ceste veľa prekážok.
Príbeh ako z románu
Srdcom mestečka Alcobaça je cisterciánsky kláštor z obdobia 13. storočia. Jeho súčasťou je nádherný gotický kostol, v ktorého útrobách driemu Pedro a Inés. Ich príbeh lásky si zaslúžil pevné miesto v histórii Portugalska.
Pedro sa narodil ako syn portugalského kráľa Alfonsa IV. a bola pred ním istá úloha nástupcu svojho otca, s ktorou prichádzala vybratá nevesta, kastílska princezná Constance. Keď sa budúca kráľovná prišla predstaviť portugalskému nastávajúcemu, sprevádzal ju sprievod šarmantných dvorných dám, medzi nimi aj istá Inés de Castro a čo čert nechcel, práve do nej sa mladý princ Pedro zaľúbil.
Hoci si Pedro, nútený okolnosťami zobral za manželku Constance, a tak sa vyhol nepriateľským útokom zo strany španielskej Galície, tajne udržiaval aj vzťah so svojou milenkou. To nebolo vôbec po vôli jeho kráľovského otca, a tak netrvalo dlho, kým ten začal pripravovať plán na odstránenie Inés. Plán sa naplnil v átriu kláštora klarisiek v meste Coimbra, kde najatí vrahovia Inés chladnokrvne zavraždili. Pedro musel na odplatu čakať až do smrti svojho otca, kráľa Alfonsa IV. Až potom sa mohol vydať po stopách najatých vrahov a pomstiť smrť svojej milovanej.
Netradičná svadba
To však nebolo všetko. Pedro sa rozhodol nechať exhumovať telo mŕtvej Inés a slávnostne sa s ňou pred zrakmi celého kráľovstva zosobášiť. Ceremónia sa odohrala za prítomnosti všetkých dôležitých postáv portugalskej smotánky v priestoroch kláštorného kostola v Alcobaçe, studenú ruku Inés museli všetci prítomní pobozkať a vyjadriť tak úctu novej kráľovnej. Dnes títo veční zaľúbenci driemu na mieste svojej svadby, v kostole cisterciánskeho kláštora v Alcobaçe. Ich krásne hrobky stoja oproti sebe, aby sa aj v deň posledného súdu na seba dívali. Nuž, zdá sa, že existuje láska, ktorá vydrží aj za hrob. Kto tomu neverí, nech sa vyberie do Alcobaçy.
Zdroj/autor: Katarína Strihová, drom
