Hlavná stránka > Naprieč Slovenskom > Mestá

Martin

2019-01-01 00:00:00 | | |

Dom milénia
Zdroj: Pavol Ďurčo - TASR

Martin

predošlé

nasledujúce

Martin je centrom Turca. Oblasť bola osídlená už v praveku, prvé písomné zmienky o osadách na území dnešného mesta pochádzajú z 13. storočia, aj keď ich osídlenie má starší pôvod. Pre vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha, vďaka ktorej v druhej polovici 13. storočia okolo kaplnky alebo kostola a cintorína vznikala osada, pomenovaná podľa patróna kostola. Tá sa rýchlo rozvíjala a 3. októbra 1340 jej panovník Karol Róbert udelil mestské privilégium. Sľubný vývin mesta prerušil vpád husitov do Turčianskej kotliny a najmä štvrtá výprava táboritov v máji 1433, ktorí mesto vyplienili. V polovici 15. storočia postihlo Martin a okolie aj zemetrasenie a morová epidémia, po ktorých sa mesto len pomaly vracalo späť na výslnie.

Najvýznamnejšie obdobie pre Martin nastalo v 19. storočí. 6. a 7. júla 1861 sa tam konalo Memorandové zhromaždenie, kde boli proklamované ciele slovenského národa. Priamym výsledkom a najväčším úspechom slovenského národného hnutia bol vznik troch slovenských gymnázií a založenie Matice slovenskej, ktorá združovala slovenských kultúrnych, osvetových a vedeckých pracovníkov, podporovala a rozvíjala slovenskú literatúru, umenie a vedu, starala sa o vzdelanie slovenského ľudu a dvíhala jeho národné povedomie. V meste založili v roku 1864 aj Živenu, spolok slovenských žien.

V roku 1920 vznikol v Martine aj Spolok slovenských umelcov, celoslovenské združenie spisovateľov, skladateľov a výtvarníkov. V tridsiatych rokoch začala v Slovenskom národnom múzeu činnosť prvá Slovenská národná galéria, ktorá takmer 20 rokov sústreďovala obrazy starších i žijúcich slovenských výtvarníkov. V prvej polovici 20. storočia poskytol Martin zázemie popredným vedcom a umelcom. Pôsobili tu Janko Jesenský, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Gregor-Tajovský, Martin Kukučín, Ján Smrek, Jozef Cíger-Hronský, Mária Rázusová-Martáková, Martin Rázus, Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, Ľudovít Fulla, Jaroslav Vodrážka a mnohí ďalší. Predovšetkým odkaz týchto umelcov a národných dejateľov láka do Martina aj turistov.

POČASIE

Pozrite si aktuálne počasie v Martine

PARKOVANIE

Na krátkodobé a návštevnícke parkovanie sú určené parkovacie miesta označené dopravnými značkami D13. Spoplatnené je v pracovné dni od 8.00 do 19.00 sumou 1 euro za hodinu. Poplatok je možné uhradiť zakúpením parkovacieho lístka v parkovacom automate, alebo prostredníctvom mobilného telefónu, a to zaslaním SMS v tvare MT medzera Evidenčné číslo vozidla (napr. MT MT123AB) na číslo 2200. Pre SMS parkovanie bez registrácie platia hodinové sadzby parkovného. Minimálna doba predplatenia parkovania je 1 hodina. Mapa parkovacích zón na stiahnutie tu.

UBYTOVANIE

Rezervujte si ubytovanie v Martine online. S kódom AFFHCOM220 získate zľavu 8 %.

MUSÍTE VIDIEŤ

Národný cintorín - založili koncom 18. storočia ako obecný cintorín. Keď sa Martin v poslednej tretine 19. storočia stal centrom národného života na Slovensku, pochovali tu mnoho významných osobností. Dnes tu odpočíva Kuzmány, Kalinčiak, Kukučína, Jesenský a ďalší popredí umelci.

Pamätné domy – v Martine môžete vidieť viacero budov, kde žili významné osobnosti slovenskej kultúry. K nim patrí Pamätná vila Eleny Maróthy–Šoltésovej, Pamätný dom rodiny Čajda, Pamätný Beňuškov dom (kde býval Škultéty), Pamätný dom J. G. Tajovského, Pamätná vila J. C. Hronského, Ateliér Martina Benku a Dom Jozefa Škultétyho.

Budovy Matice slovenskej – v meste môžete vidieť niekoľko sídel inštitúcie. Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863 - 1875 v neskoroklasicistickom štýle, druhá pochádza z rokov 1924 - 1925, keď ju vybudovali podľa projektu miestneho staviteľa Jána Palkoviča. Dnes je štátnou inštitúciou, ktorá plní úlohy Slovenskej národnej knižnice.

Budova Mestskej sporiteľne – bola postavená na námestí v roku 1936 podľa projektu bratislavského architekta Emila Belluša. Zdobia ju reliéfy so scénami roľníckej a robotníckej práce podľa kresieb maliara Fraňa Štefunku.

Slovenské národné múzeum - bolo postavené v rokoch 1929 - 1932 podľa projektu slovenského architekta M. M. Harminca. Voľne situovaná budova na zvýšenej terase je symetricky orientovaná na hlavnú nástupovú osu od nádražia.

Štefánikov ústav – postavili v rokoch 1922 až 1926 podľa návrhov architektov Dušana Jurkoviča a J. Pacla. Dnes má v budove sídlo stredná zdravotná škola.

Mudroňovský dom - na hlavnej ulici oproti prvej budove Matice slovenskej bol postavený v roku 1882. Do roku 1906 v ňom sídlila redakcia Národných Novín a časopisu Hlásnik.

Budova Tatra banky - vznikla v rokoch 1912 – 1913 podľa návrhu architekta M. Milana. Vo veľkej dvorane budovy bola dňa 30. októbra 1918 vynesená „Deklarácia slovenského národa“.

Národný dom - budova bola postavená v roku 1888 pôvodne ako hostinec, neskôr tam sídlil martinský Priemyselný spolok a iné úrady. V roku 1940 bolo pristavené krídlo pre Slovenský spevokol.

Turčianske múzeum Andreja Kmeťa - budova prvého Slovenského národného múzea bola postavená v rokoch 1906 – 1908 podľa plánov M. M. Harminca pre zbierky Muzeálnej spoločnosti. Od roku 1964 tu sídli regionálne vlastivedné múzeum.

Bývalý župný dom – bol postavený v roku 1740, neskôr upravili jeho fasádu v klasickom slohu. Od roku 1987 je sídlom Turčianskej galérie.

Kostol sv. Martina – je jednou z najstarších stavieb v meste. Bol postavený v druhej polovici 13. storočia a dodnes sa na stenách zachovali pôvodné fresky zo 14. storočia. V interiéri môžete vidieť aj Pietu od sochára Fraňa Štefunku či obraz Bohorodičky od národného umelca Martina Benku.

Evanjelický kostol – bol vybudovaný v dvoch stavebných etapách (1885 a 1895) v neskoroklasicistickom štýle s romantizujúcimi prvkami. Veža je neogotická.

Múzeum slovenskej dediny - je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Skanzen Jahodníky podáva obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života obyvateľov oblastí severozápadného Slovenska v období druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia.

VOĽNÝ ČAS

Náučné chodníky - v meste sú dva náučné chodníky. Chodník zdravia má dĺžku 500 metrov a je umiestnený na okraji mestskej časti Martin-Sever. Prioritne je zameraný na prechádzky, rekreačný beh a vykonávanie pohybových aktivít a cvikov na určených cvičných plochách. Druhý chodník Po stopách česko-slovenskej vzájomnosti vedie lokalitami na oboch stranách hranice. V meste Martin trasa začína v Slovenskom národnom múzeu a končí v Turčianskych Tepliciach.

Sunny Martin - areál tvorí plaváreň (s 25-metrovým bazénom, saunou, perličkovým kúpeľom a soláriom) a letné kúpalisko. To ponúka okrem veľkého bazéna s rozmermi 50 x 21m a malého bazéna rôzne detské a športové ihriská.

Horská turistika - z Martin si môžete urobiť túru do Malej a Veľkej Fatry, kde je k dispozícii 58 značených chodníkov v celkovej dĺžke 480 kilometrov v rôznych fyzických náročnostiach. Najobľúbenejšie sú výlety do Gaderskej doliny, na Martinské hole, Maguru či Šútovský vodopád. Za krásny výlet stojí výstup na Tlstú a Ostrú, Kľak či hrebeňovky Krivánskej Malej Fatry.

Cyklistika - región Turiec ponúka sieť vyznačených cykloturistických trás pre cestnú aj horskú cyklistiku v celkovej dĺžke 415 km. Značené cyklotrasy sú rozdelené podľa fyzickej náročnosti.

Lyžovanie - v beprostrednej blízkosti Martina sa nachádza niekoľko lyžiarskych stredísk (Winter park Martinky, Snowland Valčianska dolina, Kašová a Lehota) s mnohými zjazdovkami a bežeckými traťami.

Adrenalín - v okolí Martina si môžete vyskúšať downhill, jazdu na štvorkolke, splavovanie, paintball i vyhliadkový let.

ZAUJÍMAVOSTI V OKOLÍ

Turčianske Teplice - kúpele, kde sa liečia choroby obličiek a močových ciest, ochorenia pohybového aparátu či nervové a gynekologické ochorenia. Mnoho ľudí mesto vyhľadáva najmä miestny aquapark s tobogánmi, vírivkami a bazénmi s liečivou termálnou vodou.

Šútovo - zatopený kameňolom v miestnej časti obce Kraľovany - Rieke prezývajú aj Slovenské Plitvice.

Šútovský vodopád – patrí k najkrajším prírodným javom Slovenska. Priamo k nemu vedie Šútovskou dolinou náučný chodník, ktorý začína v obci Šútovo.

Znievsky hrad - patrí k najvyššie položeným hradom na Slovensku a prvé písomné zmienky sa našli z roku 1243.

Sklabinský hrad - sa týči nad obcou Sklabinský Podzámok. Vznikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska a bol strediskom hradného panstva a sídlom stolice.

Blatnický hrad - vznikol v druhej polovici 13. storočia na ochranu obchodnej cesty Via magna, vedúcej z Nitry na sever k Baltu.

Necpaly - v obci môžete vidieť štyri kaštiele.

Žilina - krajské mesto s mnohými pamiatkami.