Leonardove vynálezy: Bol da Vinci tvorcom prvého robota?

2023-08-13 10:00:00 |   |    | 

Milánsky vojvoda Ludovico Sforza ohromene pozdvihne obočie. Aj hostia, ktorí dorazili na jeho oslavu, nevychádzajú z údivu. Roku 1495 sú totiž na jeho dvore svedkami predstavenia jedného z geniálnych vynálezov Leonarda da Vinci. „Bravissimo, bravissimo!“ rozlieha sa miestnosťou. Je možné, že diváci hľadia na prvého robota na svete?



 

Zamyslený Leonardo da Vinci (1452-1519) si na papier rysuje ďalšie podivné zariadenie. Už od mladosti sa totiž nevenuje len maľbe, ale aj vynachádzaniu. Rád by pritom vytvoril aj samostatne fungujúci stroj, teda automat. To sa mu podarí zrejme relatívne čoskoro. Medzi rokmi 1478-1480, teda v čase, keď má umelec niečo medzi 26 a 28 rokov, navrhne vozík s vlastným pohonom. „Bol vhodný pre rovné povrchy, ako je napríklad javisko. Keby ho bolo nutné využiť na vojenské účely, jeho kolesá a podvozok by boli upravené pre drsný terén,“ píše súčasný britský historik Matthew Landrus. Skica vozíka a jeho popis sú súčasťou Leonardovho Kódexu Atlanticus. Vedci dnes o vynáleze hovoria ako o ranom automobile či ako o prvom robotickom vozidle na svete…

 

Rozhýbal nebo

Sálou sa rozlieha zvuk lýry. Nástroj je vyrobený zo striebra a zaujímavý je najmä neobvyklým tvarom zvieracej lebky. Ide o Leonardovo dielo, na ktoré sám majster aj hrá. Roku 1482 totiž musel da Vinci kvôli obvineniu zo sodomie opustiť Florenciu. Jeho kroky viedli do Milána, kde tunajšieho vojvodu Ludovica Sforzu (1452–1508) okúzlil hrou práve na lýre. Ten ho preto vzal do svojich služieb. Okolo roku 1490 po ňom Leonardo vytvorí zrejme ďalší automat. Pre divadelné predstavenie Sviatok raja navrhne pohyblivý nebeský systém. „Zakaždým, keď sa priblížila planéta Isabelly, nevesty mladého vojvodu, vystúpil z gule príslušný boh a zaspieval verše,“ uvádza švajčiarsky historik Jacob Burckhardt (1818–1897).

 

Vie bubnovať

Pred zrakmi Ludovica Sforzy a jeho priateľov mašíruje podivná postava. Vyzerá ako rytier, ktorý hrá na bubon. Jeho pohyby sú však trochu trhané. Pod brnením sa totiž nenachádza žiadny človek. Roku 1495 predstaví da Vinci na milánskom dvore ďalší automat. Ide o samohybného bojovníka, ktorý vie chodiť, sadnúť si, zdvihnúť priezor na prilbe, pohybovať pažami i bubnovať. „Rytiera možno považovať za prvého humanoidného robota, takého C-3PO z 15. storočia,“ myslí si Landrus s odkazom na legendárnu postavu z Hviezdnych vojen.

 

Poháňaný vetrom

O existencii mechanického rytiera majú bádatelia po dlhé stáročia pochybnosti. V roku 1957 sa však talianskemu historikovi Carlovi Pedrettimu (1928–2018) podarilo objaviť da Vinciho skicáre, v ktorých sú k nemu poznámky. Prvý novodobý prototyp zariadenia vznikol o polstoročie neskôr a stál za ním ďalší taliansky bádateľ, Mario Taddei. V roku 2010 sa technikom z talianskeho štúdia Teknoart podarilo mechanického rytiera rozhýbať. Na základe dostupných kresieb ho vytvoril tím pod vedením Gabriela Niccolaia. Stroj podľa jeho členov uvádzal do chodu zvislý hriadeľ, ktorý bolo možné doplniť o malú vrtuľu, vďaka ktorej mohol robot pochodovať a bubnovať úplne sám, poháňaný vetrom.

 

V pápežových službách

Poblednutý Leonardo sa prechádza vatikánskymi záhradami a usilovne pri tom premýšľa nad tým, ako odvodniť Pontinské močiare. Na začiatku roku 1513 totiž odišiel do Ríma, kde začal pracovať pre nového pápeža Leva X. (1475–1521). Ten ho okrem iného poveruje úlohou vysušiť mokrade, nachádzajúce sa juhovýchodne od Večného mesta. Počas pobytu v Ríme ale da Vinci ochorie a veľa zákaziek pre pápeža nedokončí. V roku 1515 mu napriek tomu Lev X. zadá novú ošemetnú úlohu. „Leonardo mal pre francúzskeho kráľa Františka I. zhotoviť dar,“ uvádza talianska kunsthistorička Enrica Crispinová. Vzhľadom na predchádzajúce úspechy sa umelec rozhodne zostrojiť ďalší úchvatný automat…

 

Hruď plná ľalií

Rozľahlá sieň je plná dychtivých ľudí, tešiacich sa na da Vinciho najnovšie prekvapenie. K predstaveniu pápežovho daru dôjde 12. júla 1515 v Lyone počas slávnostného banketu, na ktorom sa osobne zúčastňuje aj francúzsky kráľ. A da Vinci opäť exceluje! Sálou totiž nechá prejsť samohybného leva. Zviera je vybrané preto, že ide o symbol mesta a zároveň odkazuje k menu Svätého otca. „Vyšiel zo svojho miesta, vyrobený s obdivuhodnou rafinovanosťou, a po zastavení otvoril hruď plnú ľalií a rozmanitých kvetov,“ líči maliar Giovanni Paolo Lomazzo (1538–1592). Ľaliu do leva Leonardo vložil preto, že ide o symbol francúzskeho kráľovstva.

 

Prototyp ako pocta

Rovnako ako kedysi Ludovico Sforza je teraz Leonardovým výtvorom okúzlený aj František I. (1494–1547) a prijíma majstra do svojich služieb. A ako da Vinciho mechanický lev vlastne fungoval? „Pohyboval sa za pomoci kolies,“ svedčí Lomazzo. Útržkovité poznámky o ňom sa neskôr bádateľom podarí objaviť v Kódexe Madrid I. Zariadenie zrejme fungovalo vďaka systému pružín a ozubených kolies. Podľa niektorých sa Leonardo inšpiroval automatmi, ktoré sa do Talianska dostali z arabského sveta. Tiež mechanický lev sa nedávno dočkal svojho funkčného prototypu. Výskumníci z Múzea Leonarda3 ho predstavili v Talianskom kultúrnom inštitúte v Paríži v roku 2019, kedy si svet pripomínal 500 rokov od smrti geniálnych maliarov a vynálezcov.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Piatok, 19. júl. 2024. Meniny má Šarlota, Dušana.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa