Najzápadnejší azorský ostrov neponúka veľa pamiatok. Sem, na koniec Európy, sa chodí kvôli prírode. Jej výnimočná krása dostane každého. Predstavte si belasú oblohu bez jediného mráčika. Čierne, rozoklané pobrežie, ktoré prudko klesá dole. Oceán, tmavomodrý ako atrament. Z neho trčia tmavé skaly, na ktoré more naráža obrovskou silou, akoby bolo nahnevané, triešti sa na milión kvapiek a biela pena tvorí niekoľkometrové gejzíry. A na všetko sa pozeráte ponad záplavu žltých a červených kvetov kany.
Jazero Lomba je ako modré zrkadlo, lemované hortenziami, Lagoa Funda je matne zelené, Lagoa Comprida zase čierne. Turistické trasy sú vzorne značené, chodníky vymyslel génius. Šliapete po kopcoch a dolinách, chvíľu hore, chvíľu dole. Všade okolo sa pasú kravy, zvonia zvončekmi a zvedavo po vás pokukujú. Vodopády hučia, potôčiky zurkajú.
Motýle lietajú, včely bzučia, vtáky spievajú, hmyz cvrliká. Znie to ako z gýčového prírodopisného filmu, ale je to naozaj tak. Obrovské hortenzie sa vinú po kopcoch ako modré stužky, lemujú pasienky a slúžia ako ploty. Jasnozelené paprade sa bijú o miesto s omamne rozvoniavajúcim himalájskym zázvorom a divými narcismi. Hra farieb na ostrove Flores je jednoducho úchvatná.
Tip na dovolenku nám zaslala čitateľka Tatiana Balajková. Ďakujeme :)
