TURECKO- Kto si doteraz myslel, že k Turecku patrí iba turecký med, mal by pozorne pokračovať v čítaní. Dozvie sa, že jednou z najväčších atrakcií krajiny medzi Európou a Áziou vôbec nie je sladká pochúťka, ktorá ma toho s medom len málo spoločného, ale skôr miesto s podobne rozprávkovým menom, Bavlnený hrad.
Taký je preklad tureckého názvu Pamukkale, ktoré nájdeme aj v našich mapách na juhozápade Turecka, v údolí rieky Menderes, len niekoľko kilometrov od mesta Denizli.
Na prvé stránky turistických sprievodcov v Turecku a na Zoznam svetového dedičstva UNESCO sa Pamukkale dostalo vďaka svojej zaujímavej scenérii. Kopec dlhý asi 2 700 metrov a vysoký 160 metrov je celý pokrytý bielym travertínom. Tektonickými pohybmi došlo k trhlinám, ktorými začali vyvierať minerálne pramene bohaté na vápnik, tečú dodnes a bez prestávky tak maľujú krajinu na bielo, až sa v nej človek naozaj cíti ako na hrade z bavlny.
Ešte v čase pred naším letopočtom bolo na vrchole kopca postavené mesto Hiérapolis, definitívne ho zlikvidovalo zemetrasenie v roku 1354 a až oveľa neskôr sa premenilo na archeologický areál, ktorý je dnes súčasťou atraktívneho travertínového kráľovstva.
Dlhé roky zostávalo Pamukkale na okraji záujmu zodpovedných. V blízkosti minerálnych prameňov boli postavené hotely, termálnu vodu využívali na plnenie bazénov, návštevníci areálu chodili pomedzi jazierka obutí a neraz sa v nich aj kúpali.
Zmenu priniesol rok 1988 a zápis Pamukkale na zoznam UNESCA. Hotely sa zatvorili a zmizli z dohľadu, podobne ako obutí turisti, Pamukkale sa tým premenilo na vyhľadávanú turistickú atrakciu, kde ľudia s potešením chodia naboso „bavlneným hradom“, v ktorom prekvapivo nie je ani vlákno bavlny.
Zdroj/autor: Katarína Strihová, drom
