Palác Topkapi v Istanbule

Topkapi dal postaviť sultán Mehmed II. v rokoch 1466 až 1478. Počas stavby býval sultán v starom paláci, z ktorého sa po dokončení Topkapi stala univerzita. Od jeho vzniku až do 19. storočia bol palác nielen sultánovým sídlom, ale aj centrom administratívy.

Každý nasledujúci panovník pristaval k palácu nejaký pavilón alebo nádvorie, čím sa palác postupne rozširoval a narastal. V roku 1924 bol palác otvorený pre verejnosť a bolo v ňom zriadené múzeum.

Keďže delá, ktoré dobili Istanbul, dal sultán vystaviť na múry paláca, získal palác pomenovanie Topkapi, čo v turečtine znamená delová brána. Medzi najstaršie časti paláca patria zámok Cinili a dve hlavné brány, prvá Bab-i Humayun, Cisárska brána, ktorá stojí oproti chrámu Hagia Sofia, a druhá Bab-us Selam, Brána pozdravov, ktorá oddeľovala časť, do ktorej smeli vstúpiť len členovia cisárskej rodiny a pracovníci.

Palác mal rozlohu 70 hektárov a obývalo ho približne 5 tisíc ľudí, pričom počas osláv sa tu zhromaždilo až 10 tisíc ľudí. Do veľkej miery bol izolovaný a stal sa mestom uprostred mesta, kde aj jednotlivé časti boli jasne oddelené. Múr, ktorý ohraničoval pozemky paláca, meral 5 kilometrov.

Samostatnou časťou bol hárem, v ktorom žili sultánove manželky, deti aj konkubíny. Počas najväčšieho rozmachu sa tu nachádzalo až 474 žien. V krídle, kde sa hárem nachádzal, boli sultánove komnaty, komnata hlavného eunucha, kúpele a dovedna až 400 miestností.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Zdroj/autor: greatistanbul.com, topkapisarayi.gov.tr, Silvia Sekáčová, drom