Väčšina slovenských turistov, ktorí v lete smerujú do dalmátskych letovísk, tadiaľto prechádzajú, ale takmer nikto sa tu nezastaví. Miliónová chorvátska metropola Záhreb je zatiaľ turistickým ruchom takmer nedotknutá. A pritom je vzdialená od Slovenska iba štyri hodiny cesty autom. Nájdete v nej množstvo múzeí, krásnych parkov, kaviarní a priateľských ľudí.
Pripomína Viedeň, Budapešť či Prahu a svoj rakúsko-uhorský nádych s množstvom barokových budov s umiernenou eleganciou v sebe nezaprie. A keď k tomu pridáte aj podobný jazyk a tradičnú chorvátsku pohostinnosť, cítite sa tu takmer ako doma či u našich najbližších susedov. Veď aj jedna z hlavných ulíc chorvátskej metropole sa volá podľa prvého československého prezidenta – Masarykova.
Námestie bána Jelačiča (Trg bana Jelačića)
Väčšina záhrebských zaujímavostí sa nachádza v centrálnej časti mesta a dajú sa ľahko absolvovať peši. Stredobodom mesta je Námestie bána Jelačiča. Neohromí vás svojou veľkosťou, napriek tomu je stredobodom všetkého diania.
Nachádza sa presne medzi dvoma historickými časťami mesta - Horným a Dolným mestom (Gornji a Donji grad). Ľudia tu s obľubou posedávajú v kaviarničkách, čo je chorvátskym národným športom spolu s futbalom. V Chorvátsku ísť na kávu je to, čo u nás ísť na pivo. Chorváti robia kávu veľmi malú, veľmi dobrú a veľmi silnú.
Turisti si môžu v stánkoch zakúpiť tradičné chorvátske výrobky či len tak kŕmiť holuby ako na Námestí Sv. Marca v Benátkach. Keď vám miestni povedia „Stretneme sa pod hodinami“, znamená to len jedno miesto. A tým sú biele hodiny na západnej strane námestia.
Námestiu dominuje jazdecká socha chorvátskeho národného hrdinu, prvého bána (miestokráľa) Josipa Jelačića s vytaseným mečom. Je dielom viedenského sochára Fernkoma a bola dokončená v roku 1866.
Socha však nebola po celú dobu jeho súčasťou. V roku 1945 bolo námestie premenované na Trg republike (Námestie Republiky) a socha bola rozobraná, aby zbytočne nepodporovala chorvátske nacionalistické cítenie. Späť sa dostala po vzniku nezávislej Chorvátskej republiky v roku 1991, avšak Jelačič pozerá už iným smerom než pôvodne. Predtým totiž vytasený meč smeroval k severu ako symbol vzdoru proti rakúsko-uhorskej nadvláde. Teraz smeruje k juhu k jeho susedom na Balkánskom polostrove.
Kúsok od sochy Jelačiča uvidíte aj fontánu Manduševac, ktorá až do 19. storočia bola zdrojom pitnej vody pre obyvateľov mesta. Táto fontána je spojená s povesťou o vzniku názvu mesta. Jedného dávneho slnečného dňa statočný bán unavený a smädný po návrate z bitky požiadal dievča menom Manda, aby mu načerpala vodu z prameňa. Preto bol tento prameň pomenovaný Manduševac a mesto dostalo meno Zagreb podľa chorvátskeho „zagrabiti vodu“ (načrieť vodu).
Námestie lemujú secesné, postmoderné a biedermeierovské budovy pochádzajúce zväčša z 19. storočia, ale vyrástli popri nich aj moderné stavby. Medzi nimi vyčnieva budova s vyhliadkovou vežou na vrchole, ktorá sa volá Zagreb Eye 360. Vyveziete sa výťahom na 16. poschodie a užívate si jedinečné výhľady na mesto z výšky 60 metrov.
Námestím prechádza električková trať, ktorá pokračuje na najdlhšiu a najobľúbenejšiu nákupnú ulicu nazývanú Ilica. Je plná obchodov s medzinárodnými i miestnymi značkami a malými kaviarňami.
Trh Dolac
Pár metrov od Námestia bána Jelačiča sa nachádza záhrebská „Miletička“, farmársky trh, na ktorom nakúpite predovšetkým výrobky z regionálnych fariem. Farmári z celého Chorvátska tu už takmer 80 rokov ponúkajú svoje produkty.
Obyvatelia a návštevníci mesta môžu každý deň od 6.30 do 15.00 hodiny nakúpiť čerstvé ovocie a zeleninu, navštíviť stánky so zdravou výživou, medom, domácimi cestovinami, pekárenskými výrobkami, domácimi syrmi, kvetinami i suvenírmi.
Nachádza sa tu aj budova s predajňami čerstvých rýb a morských plodov z pobrežia. V podzemných priestoroch sa rozprestiera tržnica, kde si okrem iného môžete nakúpiť aj čerstvé mäso s bohatou ponukou salám, klobás či šuniek. Je to skvelé miesto na spoznanie života Záhrebčanov. Schodisko, ktoré vedie z tržnice, vás prenesie do Optoviny, ktorá je hlavným mestským trhom čerstvých kvetín.
Záhrebská katedrála
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, svätého Štefana a Ladislava je najmonumentálnejšou chorvátskou sakrálnou stavbou. Podľa historikov patrí medzi sto najkrajších a najcennejších pamiatok sveta.
Katedrála bola dokončená v 11. storočí, no o dvesto rokov ju zničili Tatári. Obnovená bola v gotickom štýle, ale koncom 19. storočia ju postihla ďalšia katastrofa. Bola veľmi vážne poškodená silným zemetrasením. Vtedy sa katedrálne hodiny zastavili tri minúty po siedmej hodine rannej a presne takto ich môžete vidieť i dnes.
Po tejto tragédii prešla neogotickou obnovou. Katedrála má dve 108 metrov vysoké veže, je dlhá 77 metrov, široká 48 metrov a pojme vyše 5000 veriacich. Katedrála je súčasťou stredovekej pevnosti. Západná časť bola zbúraná, a preto sa pred Katedrálou rozprestiera Kapitolské námestie so stĺpom zasväteným Panne Márii.
Z južnej a východnej strany bol k pevnosti pristavený arcibiskupský palác, na severnej strane sa nachádzajú zvyšky pevnosti a hradieb. V klenotnici katedrály je uložený nesmierny poklad v podobe cirkevných predmetov zo vzácnych kovov z obdobia 11. až 19. storočia. Katedrála je aj miestom posledného odpočinku významných chorvátskych osobností. Napríklad tu uvidíte hrobku blahoslaveného kardinála Alojzica Stepanica.
Kostol sv. Marka
K dominantám mesta patrí aj Kostol sv. Marka, ktorý stojí uprostred rovnomenného námestia obklopený úradnými budovami. Na pravej strane sa nachádzajú budovy Subornice (Snemovne), v ktorých zasadá chorvátsky parlament a na západnej strane Banski dvori, kde kedysi sídlili chorvátski báni. Dnes sú sídlom chorvátskej vlády.
Kostol sv. Marka bol postavený v 13. storočí na románskom základe a bol dostavaný v neskorogotickom štýle. Jeho južný portál je najkrajšou gotickou sochárskou realizáciou v tejto časti Európy a je pripisovaný slávnej Parléřovskej dielni z Prahy.
Kostol je okrem iného známy svojou charakteristickou strechou, pokrytou farebnými škridlami, ktoré na ľavej strane vyobrazujú erb Chorvátska, Slavónska a Dalmácie a na pravej strane erb mesta Zahreb.
Kamenná brána
Jediná dochovaná brána stredovekého Gradca je Kamenná brána, po chorvátsky Kamenita vrata alebo ju aj nazývajú Porta di Pietra. Brána úplne vyhorela v prvej polovici 18. storočia, ale pri požiari sa zázrakom zachoval obraz Panny Márie, ktorý je dodnes na oltári v priechode tejto brány.
Matka Božia z Kamennej brány je ochrankyňou mesta a 31. mája sa tu koná slávnostná procesia. V tento deň sa slávi aj Deň mesta Záhreb. Nemusíte však čakať na koniec mája, sviečku tam môžete zapáliť každý deň a niečo si pritom priať. Miestni veria, že vaše želanie bude vypočuté. Za skúšku nič nedáte.
Veža Lotrščak
Jedinečný pohľad na centrum Záhrebu si môžete dopriať z veže Lotrščak, ktorá sa nachádza na ulici Dverce v srdci starej časti Gradacu. Kedysi hlavná mestská veža je dnes jedným zo symbolov mesta. Je najlepšie zachovaným objektom obranného systému mesta.
Veža bola postavená v polovici 13. storočia a názov „Lotrščak“ dostala preto, lebo sa v nej nachádzal zvon „campana latrunculorum“ alebo „zvon zlodejov“, ktorý sa ohlasoval každý večer pred zatváraním mestských brán.
Už vyše sto rokov každý deň z tejto veže vystrelí historické delo, ktoré ohlasuje poludnie. Traduje sa, že podľa výstrelu si Záhrebčania nastavovali hodinky. Dnes je výstrel z dela na pravé poludnie púšťaný z nahrávky, pretože pred dvoma rokmi postihlo mesto zemetrasenie a odvtedy je viacero budov staticky narušených. Miestni sa však stále dobre zabavia na nič netušiacich preľaknutých turistoch, keď zaznie znenazdajky ohlušujúca rana.
Najkratšia lanovka na svete - Uspinjača
Najrýchlejšie sa z Horného mesta do toho Dolného dostanete historickou pozemnou lanovkou Uspinjača, ktorá má hornú stanicu pri veži Lotrščak. Cesta nadol trvá 55 sekúnd a ide tak o najkratšiu pozemnú lanovku na svete, ktorá má dĺžku iba 66 metrov. Mnohí turisti sa po necelej minúte jazdy neubránia sklamanej poznámke, či to je všetko.
Lanovku uviedli do prevádzky 8. 10. 1890 a jedná sa o najstarší mestský hromadný dopravný prostriedok v Záhrebe. Dodnes je to jedna z hlavných atrakcií mesta a premáva každých 10 minút od 6.30 do 22.00 hod. Ročne tak obidve kabínky najazdia okolo 4000 km.
Do jednej kabínky sa zmestí 28 ľudí a radi ju okrem turistov využívajú mamičky s kočiarikmi či starší ľudia. Výškový rozdiel medzi spodnou a vrchnou stanicou je 30,5 metra, bez väčšej námahy však trasu prejdete aj romantickým chodníkom vedúcim povedľa lanovky. Hore ste za pár minút, bonusom sú výhľady na mesto, ktoré sa po chvíľke ukážu, keď budete prechádzať Strossmayerovou promenádou, ktorej miestni vravia Zagreb Stross.
Počas celého roka sa tu konáva aj veľa kultúrnych akcií. Napríklad počas zimy sú tu obľúbené adventné trhy Advent na Stross.
Múzeum stroskotaných vzťahov
Pri potulkách Horným mestom určite nevynechajte unikátne múzeum, v ktorom sú vystavené rôzne predmety bývalých vzťahov a lások, sprevádzané ich krátkymi príbehmi a emóciami. Založili ho dvaja Záhrebčania, filmová producentka Olinka Vištica a sochár Dražen Grubišič.
Potom čo sa v roku 2003 skončil ich štvorročný vzťah, obaja žartovali o zriadení múzea, kde by sa nachádzali ich spomienkové predmety. O tri roky nato túto myšlienku zhmotnili, keď zozbierali od svojich priateľov predmety, ktoré ostali po ich vzťahoch a láskach.
Táto zbierka najprv putovala po svete a postupne k nej pribúdali ďalšie predmety z celého sveta, až si v roku 2010 našla stále miesto v Záhrebe v Múzeu stroskotaných vzťahov. Uvidíte tu možno na pohľad nezaujímavé predmety, ktoré však pre ich vlastníkov znamenali tak veľa.
Za pozornosť stojí napríklad kniha, ako schudnúť, ktorú manžel daroval svojej manželke, záhradný trpaslík s rozbitou tvárou, ktorého počas búrlivého rozchodu hodila žena do auta jej bývalého, svadobné šaty zo zrušeného sobáša, sekeru, ktorou zradená žena rozbila nábytok v domácnosti či parašutistický batoh milého, ktorý sa zabil pri zoskoku.
Na niektorých vystavených predmetoch a ich príbehoch sa pobavíte, pri pohľade na niektoré vám však ostane smutno. Exponáty v múzeu sa pravidelne obmieňajú a môže sa stať, že ak tam zavítate opakovane, nájdete tam už iné príbehy. O dôvod viac sa tam vrátiť.
Plynové lampy
Pri prechádzke historickým jadrom si všimnite aj plynové lampy z roku 1863. Zahreb patrí k posledným trom európskym mestám, ktoré majú stále funkčné plynové mestské osvetlenie. Týchto lámp je presne 214 a dodnes ich chodieva večer čo večer zapaľovať na to určený človek. Je skutočná rarita vidieť ho, ako lampu po lampe zažína a ráno zhasína.
Najkrajšie vianočné trhy široko-ďaleko
V Záhrebe je zaujímavých miest s príbehom, jedinečných múzeí a architektonických skvostov omnoho viac. Oplatí sa sem zavítať v každom ročnom čase, ale v tomto predvianočnom o to viac, že sa tu konajú aj vyhlásené vianočné trhy, ktoré len tak niekde neuvidíte. Nie nadarmo bolo metropola Chorvátska trikrát po sebe (2015 - 2017) vyhlásená za najkrajšie európske mesto usporadúvajúce vianočné trhy.
Tunajšie vianočné trhy sa rozkladajú na viacerých uliciach, námestiach, ale aj vo verejných parkoch. Okrem prekrásnej vianočnej výzdoby nechýba ani priestor na verejné korčuľovanie či rôzne kultúrne podujatia a iné atrakcie.
Výhodou týchto vianočných trhov je aj to že nebývajú preplnené a ceny sú na nich viac ako priaznivé. Tohtoročné vianočné trhy začínajú 1. decembra a potrvajú až do 6. januára 2022.
