„Betón“ - tak sa v lyžiarskom slangu hovorí veľmi tvrdému snehu, keď sa skoro ráno vyrazí na vrchol a slnečné lúče sa ešte neopierajú do svahov. Potom sú dve možnosti: buď počkať, až sneh zmäkne, alebo sa do toho oprieť a zísť si kopec na tomto ťažkom podklade na samej hranici lyžovatelnosti. Martin Štourač a Karel Svoboda neradi čakajú, a tak spoločne „betónujú“ celkom často na strmých kopcoch po celom svete.
„S nohami ťažkými z parádneho jarného prašanu a s hlavou zamotanou po borovičke na Chate pod Soliskom sme podľahli čaru strmého lyžovania“ približujú Karel s Martinom atmosféru vzniku Betón Ski Teamu v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách v minulom roku.
Neskôr v Alpách im potom došlo, že slovo „betón“ v angličtine znamená „staviť na“, čo je pre extrémne lyžovanie veľmi výstižné. „Pri výstupe musíš staviť na podmienky, zvolenú trasu a svojho parťáka. Pri strmom zjazde potom hlavne na vlastné schopnosti - staviť na to, že sa dokážeš maximálne sústrediť, ovládneš nervozitu a urobíš pohyby presne, ako máš, a preto nepoletíš žľabom hlavou dole,“ vysvetľujú.
The Pamir Game: čo robiť, keď vás zmetie lavína?
Keď Karel Svoboda nebrázdi strmé kopce na skialpoch, stretnete ho pravdepodobne v obleku v jeho advokátskej kancelárii, inak je vášnivý fotograf a kameraman. Skialpinista, horolezec a paraglajdista Martin Štourač sám seba nazýva samozvaným inštruktorom absurdity, lezeniu a horám sa venuje už od detstva. Obaja sú milovníci adrenalínu, pričom cestovanie a skialpinizmus sú pre nich zdrojom neutíchajúcej životnej radosti.
Veľkú dávku adrenalínu si Martin s Karlom užili vlani v lete v tadžickom Pamíre. Po zjazde šesť tisícovky Pik Cetyrjoch vyrazili na Pik Komunizmu (7495 m n. m.), najvyššiu horu bývalého Sovietskeho zväzu, kde ich výstup zastavila lavína. Už bez lyží, zato s ľahkým otrasom mozgu, sa potom vydali na sedem tisícovku Pik Korženevskoj. Ich dobrodružstvo zachytil režisér Jakub Strauss vo filme The Pamir Game, ktorý je k videniu aj na tohtoročnom Snow film feste. Okrem dobrodružstva, odvahy a parádnych výhľadov, diváci určite ocenia aj veľkú porciu čierneho humoru.
Z Tatier až na osem tisícovku Mt. Manaslu
Práve od tejto letnej adrenalínovej výpravy to Betonárov začalo lákať do veľkých hôr a ďalekých krajín. Nápad na dlhšiu expedíciu, podľa nich, vznikol jedného pochmúrneho rána s ľahkou rannou opicou po jednom večierku v Dejvickej Nádražke. A tak sa tento rok vydali - ako sami hovoria - na predĺžený lyžiarsky výcvik, teda sedemmesačnú cestu s lyžami pozdĺž Hodvábnej cesty až do Nepálu pomenovanú One World, Two Skis. V aute pomenovanom „ponorka“ a s lyžami v kufri putujú od Balkánu až po Himaláje, podnikajú ťažké prvozjazdy hôr v dosiaľ veľmi málo prebádaných oblastiach východného Turecka (čulú Dag a Sat DAG), Kirgizska (Tian-Šan), Iránu (Alam Kooh), pozdĺž Hodvábnej cesty až k himalájskym osem tisícovkám.
Na ceste sú od tohtoročného februára a výpravu práve teraz finišujú v Nepále, pokusom o zjazd Mt. Manaslu (8163 m n. m.). Šesťdňový trek do základného tábora zahájili 3. septembra, vrcholový útok expedície Czech Manaslu 2015 chystajú koncom septembra, začiatkom októbra. „Kto by sa nechcel v septembri trochu skĺznuť na ľadovci s parádnymi výhľadmi, že?“ hovoria Karol s Martinom. Počasie je zatiaľ na monzúnové obdobie nezvyčajne dobré. V najbližších dňoch má ale začať snežiť.
Marie Fišerová
