UKRAJINA/ video - Ukrajina si v sobotu pripomenula 22. výročie havárie jadrovej elektrárne v Černobyli, považovanej za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v histórii ľudskej civilizácie.
Desiatky ľudí vrátane prezidenta Viktora Juščenka a ďalších významných predstaviteľov krajiny si z piatka na sobotu, presne v čase, keď došlo 26. apríla 1986 k explózii štvrtého reaktora černobyľskej elektrárne, poklonili pamiatke obetí, položili vence k ich pamätníku v Kyjeve a zapálili sviečky na pietnej slávnosti.
Nočné spomienkové podujatie sa malo konať aj v mestečku Slavutič, približne 50 kilometrov od dejiska katastrofy, v ktorom žijú zamestnanci zariadenia a iní obyvatelia nebezpečnej zóny a kde takisto stojí pamätník obetiam havárie.
Černobyľská katastrofa nabrala celosvetový rozmer a aj dnes zaťažuje ľudí i životné prostredie, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré pri tejto príležitosti vydal ukrajinský rezort zdravotníctva.
Po explózii v Černobyle zamoril rádioaktívny mrak veľkú časť Európy. Kontaminovaná bola oblasť vo veľkosti asi polovice Talianska, čo si vyžiadalo trvalú evakuáciu vyše 300 tisíc ľudí a zničilo jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí na kontinente. Vtedajšie vedenie bývalého Sovietskeho zväzu haváriu najskôr utajovalo a priznalo ju až 28. apríla, keď vedci zo Švédska hlásili zvýšené hodnoty rádioaktivity.
Z dostupných materiálov vyplýva, že nad územím bývalého Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30.apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986. V prvom a treťom prípade zasiahol celé územie krajiny, v druhom len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko. K najzamorenejším oblastiam na území SR patrili okresy na juhu Slovenska, ďalej okres Stará Ľubovňa a Dolný Kubín.
Celkový počet obetí tragédie, pri ktorej sa uvoľnil 400-násobok radiácie zaznamenanej po zhodení atómovej bomby na japonské mesto Hirošima, je aj naďalej predmetom sporov.
Na likvidácii následkov explózie a požiaru v Černobyle sa podieľalo 600.000-800.000 ľudí, zväčša mladých vojakov, ktorí boli vystavení vysokým dávkam žiarenia. Podľa polooficiálnych zdrojov už 25.000 z nich zomrelo, mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami. Podľa oficiálnych údajov OSN z roku 2005 si tragédia vyžiadala 4000 obetí na Ukrajine, v Bielorusku i Rusku spomedzi ľudí, u ktorých vyššie hodnoty rádioaktivity vyvolali nádorové ochorenia.
Tieto štatistické údaje však spochybnilo viacero mimovládnych organizácií. Iba na Ukrajine registrujú totiž podľa oficiálnych zdrojov 2,3 milióna ľudí, ktorí utrpeli zdravotnú ujmu v dôsledku černobyľskej tragédie.
Posledný funkčný reaktor jadrovej elektrárne v Černobyle definitívne odstavili v roku 2000. Pod tamojším sarkofágom sa však nachádza okolo 200 ton rádioaktívneho paliva, ktoré naďalej predstavuje potenciálnu hrozbu.
"Práve táto masa nám spôsobuje najväčšie starosti," priznal v piatok ukrajinský minister pre mimoriadne situácie Volodymyr Šandra a dodal: "Ide o silne rádioaktívny materiál. Urobíme všetko preto, aby do sarkofágu nevnikol ani dážď, ani sneh. Pôvodne vybudovaný sarkofág už posilnili, v budúcnosti by nad ním mal vzniknúť oceľový kryt."
Zdroj/autor: tasr,drom
Foto: awastrman (youtube)
VIDEO Černobyl - mesto duchov
