JORDÁNSKOú video - Archeológovia pracujúci v Jordánsku tvrdia, že objavili záhadami opradené Šalamúnove bane.
V článku publikovanom v magazíne americkej Národnej akadémie umení archeológovia opísali výkopy v starovekom centre ťažby medi na juhu Jordánska.
Nájdené materiály pochádzajú z obdobia, ktoré sa zhoduje s úsekom kraľovania Šalamúna. Ten panoval v rozsiahlej ríši na Blízkom východe medzi deviatym a desiatym storočím pred naším letopočtom.
Archeologický tím pod vedením Thomasa Levyho z univerzity v San Diegu a Mohammada Najjara z jordánskej organizácie Priatelia archeológie pracovali na mieste nazvanom Khirbat en-Nahas, čo v preklade znamená Ruiny mede.
"Nemôžeme veriť všetkému, čo nám hovorí dávna literatúra. Ale tento výskum predstavuje zhodu medzi archeologickými a vedeckými údajmi a bibliou," uviedol Levy.
Khirbat en-Nahas sa skladá zo 100 starovekých budov, vrátane pevnosti. Nachádza sa na veľkom území pokrytom čiernou usadeninou (odpad z baní) a je pozorovateľný aj prostredníctvom satelitu služby Google Earth.
Existencia baní kráľa Šalamúna zaujímala vedcov už dlho. V 30. rokoch 20. storočia vyhlásili archeológovia zo Spojených štátov amerických, že bane našli, ale ich tvrdenia boli odmietnuté. Britskí vedci v 70. a 80. rokoch tvrdili, že doba železná na toto územie prišla až po siedmom storočí pred naším letopočtom.
Bane kráľa Šalamúna sa preslávili románom spisovateľa Sira H. Ridera Haggarda z konca 19. storočia, o sto rokov neskôr sa dostali aj na filmové plátna.
Šalamún (hebr.: שלמה), syn kráľa Dávida a jeho manželky Betsabe, bol kráľom zjednoteného Izraelského kráľovstva. Vládol približne v rokoch 970 - 931 pred Kr. (podľa Williama F. Albrighta v rokoch 962 – 922 pred Kr.). Za jeho vlády dosiahlo kráľovstvo najväčší územný a hospodársky rozmach, po jeho smrti sa však v dôsledku roztržky medzi jeho synmi rozpadlo na severné Izraelské kráľovstvo a južné Judejské kráľovstvo. Šalamún tiež nechal v Jeruzaleme vystavať chrám, ktorý bol až do svojho zničenia Babylončanmi v roku 586 pr.Kr. strediskom židovského náboženstva. Šalamúnovu vládu popisuje biblická Prvá Kniha Kráľov a Druhá kniha kroník.
Podľa biblického rozprávania bol Šalamún známy svojou múdrosťou, ktorú prišla obdivovať aj kráľovná zo Sáby (1 Kráľ 10). V židovskej tradícii je považovaný za autora troch biblických kníh: knihy Prísloví, knihy Kohelet (Kazateľ) a Piesne piesní. Podľa Biblie napísal až 3000 prísloví a zložil 1005 piesní. Moderná textová kritika Šalamúnovo autorstvo spochybňuje. Šalamún obchodoval po súši i po mori s ďalekými krajinami, napríklad s týrskym kráľom Chíramom, ktorý mu dodával cédrové a cyprusové drevo na stavbu Jeruzalemského chrámu.
Mierové vzťahy s okolitými štátmi budoval Šalamún na rozsiahlych dynastických manželstvách. Šalamún mal 300 manželiek a 700 konkubín. Oženil sa napríklad s Naamou, dcérou egyptského faraóna. Podľa Biblie sa na sklonku života odvrátil od Božích ciest a jeho pohanské ženy ho zviedli k modloslužbe. Na žiadosť pohanských manželiek budoval pre cudzích bohov výšiny, háje a chrámy, kde ich spolu uctievali. Šalamún zomrel vo veku 60 rokov a bol pochovaný v meste Dávidovom na vrchu Sion. Po jeho smrti kraľoval v Judsku jeho syn Rechabeám.
Zdroj/autor: afp,sita,wiki,tasr
VIDEO Objavenie Šalamúnovej brány
