Mnoho cestoval po Rusku a svojimi obrazmi ospevoval krásu ruskej prírody. "Cár lesa", tak nazývali Ivana Ivanoviča Šiškina jeho súčasníci. Už počas svojho života sa stal vyhľadávaným umelcom a dodnes sa považuje za jedného z najväčších ruských maliarov a jedného z najlepších svetových krajinkárov.
Dnes (v utorok 25. januára) uplynie 190 rokov od narodenia ruského majstra krajinomaľby, maliara a grafika Ivana Šiškina.
Ivan Ivanovič Šiškin sa narodil 25. januára 1832 v ruskom meste Jelabuga vo Vjatskej gubernii v rodine kupca. V dvanástich rokoch začal navštevovať Prvé kazanské mužské gymnázium, ale v piatom ročníku školu opustil a vrátil sa do rodného mesta. Keďže ho lákal svet umenia a najmä maľovanie, v roku 1852 sa stal študentom Moskovskej školy maliarstva a sochárstva. Po jej úspešnom absolvovaní pokračoval od roku 1856 vo vzdelávaní na petrohradskej Imperátorskej akadémii umení.
Nádejného maliara to však oveľa viac ako vysedávať v triedach a maľovať v ateliéroch ťahalo von, do prírody, kde hľadal námety pre svoje obrazy. Veľmi rád cestoval najmä na ostrov Valaam, ležiaci v Ladožskom jazere. Tam vznikli diela ako napríklad obraz Borovica na Valaame (1858), Tiesňava na Valaame (1859) či dva pohľady na Valaam (1860), za ktoré získal už počas štúdií mnohé ocenenia.
Vďaka finančnej podpore petrohradskej akadémie mohol vycestovať do zahraničia. V roku 1861 zavítal do Mníchova, o dva roky neskôr pricestoval do Zürichu, odtiaľ do Ženevy. V rokoch 1864 až 1865 navštevoval v Düsseldorfe jednu z najvplyvnejších a najznámejších európskych umeleckých škôl, kde namaľoval obraz Okolie Düsseldorfu. Za toto dielo získal od Imperátorskej akadémie umení titul akademika. Profesorom sa stal v roku 1868.
Hoci nevyčerpal celé štipendium, v roku 1866 sa vrátil naspäť do Ruska a usadil sa v Petrohrade, odkiaľ vyrážal za inšpiráciou na cesty po celom Rusku.
Ivan Šiškin bol mimoriadne plodný autor. Okrem množstva olejomalieb vytvoril celý rad kresieb a grafických listov. Svojim štetcom dal vyniknúť kráse a veľkoleposti ruskej prírody, pričom vo všetkých dielach sa prejavil ako mimoriadny znalec života. Podmaňujúco pôsobivo a neuveriteľne reálne sa prihovárajú napríklad diela Potok v brezovom lese (1883), Lesné diaľky (1884), Dubový háj (1887), ktoré môžu milovníci umenia vidieť v Štátnom ruskom múzeu v Petrohrade alebo v Štátnej Treťjakovskej galérii v Moskve.
Osobitné miesto v Šiškinovej tvorbe zaujíma jeho najznámejší a najpopulárnejší obraz Ráno v borovicovom lese (1889), ktoré sa považuje za jeho prelomové dielo. Maliara zaujal chvíľkový jav, keď rannú hmlu medzi stromami rozrážajú presvitajúce lúče slnka. Atmosféru harmónie a pokoja oživila skupinka štyroch hrajúcich sa medvedíkov, ktorú do obrazu zakomponoval ruský maliar Konstantin Savickij. Pokiaľ obraz nekúpil ruský zberateľ umeleckých diel Pavel Treťjakov, dovtedy bol pod dielom spolu so Šiškinom podpísaný aj Savickij, ale po kúpe zostal na obraze už len podpis Šiškina. V katalógu Treťjakovskej galérii je však poznámka, že medveďov namaľoval K. A. Savickij.
Jeden z najznámejších ruských maliarov Ivan Ivanovič Šiškin, ktorého preslávili najmä krajinomaľby, zomrel 20. marca 1898 vo veku 66 rokov. Skonal so štetcom v ruke sediac vo svojom ateliéri v Petrohrade pred novým obrazom.
