ROZHOVOR s archeologičkou: Naše objavy prepíšu dejiny Machu Picchu

Machu Picchu je jedným z najznámejších archeologických nálezísk na svete. Leží v peruánskych Andách vo výške približne 2 430 metrov nad morom, kde bol komplex chrámov, palácov, terás a námestí postavený z blokov kameňa bez použitia malty. Pre západný svet bol objavený až v roku 1911 a začiatkom 80. rokov ho zapísali na zoznam UNESCO. 

Dnes je Machu Picchu jednou z najnavštevovanejších turistických destinácií na svete, no stále zostáva aj predmetom skúmania. K archeológom, ktorí sa snažia odkryť jedno z mnohých tajomstiev "Strateného mesta Inkov", patrí už vyše desať rokov aj Dominika Sieczkowska-Jacyna, ktorá sa vo svojej práci zameriava na výskum kultu vody.

Môžete nám prezradiť, čo vás priviedlo práve na Machu Picchu?

Pred mnohými rokmi som ako študentka žila v Mexiku a zamilovala som sa do kultúry Mayov a Aztékov. Keď som však zistila, že moja univerzita riadi vykopávky v Peru, zapojila som sa do tohto projektu a získala štipendium na pobyt v Cuscu. Myslím, že boli s mojou prácou spokojní a navyše hovorím po španielsky, a tak som sa dostala až sem na Machu Picchu, kde pracujem s domácimi archeológmi.

 

Pamätáte si svoj prvý krok v tejto lokalite?

Áno, pamätám. V Peru som už predtým navštívila niekoľko miest Inkov, a tak som očakávala čosi podobné. Keď som však vstúpila do Machu Picchu, úplne mi to vyrazilo dych. Nemohla som uveriť tomu, že na Zemi existuje takéto miesto. A rovnako sa cítim doteraz - aj keď tam pracujem už viac ako 10 rokov, vždy, keď vkročím do Machu Picchu, som ohromená. Je to ten najkrajší pohľad a ja sa cítim privilegovaná, pretože viem, že nie každý tam môže pracovať. Milujem svoju prácu a kolegovia sú pre mňa ako rodina.

Váš výskum sa zameriava na vodu v živote Inkov na vrchu Machu Picchu...

Áno, skúmam zavlažovací systém, ale nejedná sa len o samotné Machu Picchu, teda Starý vrch. V národnom archeologickom parku Machu Picchu sa nachádza takmer 60 archeologických nálezísk a ja som pôsobila na viacerých z nich, najviac však na mieste s názvom Chachabamba, kde som študovala privádzanie vody. Bolo veľmi zaujímavé zistiť, že tento zavlažovací systém mal rituálny účel a Inkom slúžil na umývanie a očistu pred samotným výstupom na Machu Picchu.

Ďalší vodný systém mal zas iné funkcie, ale samotná voda bola pre Inkov veľmi kľúčovým prvkom, pretože pre nich určitým spôsobom stelesňovala Božiu moc a Božie plány s Inkami. Takže osoba, ktorá riadila vodu cez zavlažovací systém, bola vnímaná ako božstvo, ako veľmi dôležitá osoba. V tomto prípade to bol vládca Inkov Sapa Inca.

 

Rituály spojené s vodou však neboli jediným prekvapivým odhalením...

Veru nie, s mojimi peruánskymi kolegami sa nám prostredníctvom rádiokarbónovej analýzy podarilo stanoviť absolútnu chronológiu budovania Machu Picchu. Pri našom výskume sme pod zemou našli určité vodné systémy a pomocou diaľkových metód zistili, že sú oveľa staršie, ako sa predpokladalo. Dovtedy sme vychádzali z údajov v Španielskej kronike (spis napísaný v 16. storočí neznámym autorom na základe výpovedí očitých svedkov, pozn. red.) a predpokladali, že Machu Picchu postavili okolo roku 1450.

Na základe absolútneho datovania rádiokarbónom však vieme, že je oveľa staršie. Donedávna si navyše každý myslel, že postaviť Machu Picchu mohlo trvať tak 50 rokov a celý štát Inkov fungoval asi 100 rokov, ale my sme odhalili, že stavby majú o 30 či 40 rokov viac a že Inkovia toto sídlo plánovali ešte predtým, ako ho postavili. Tiež môžeme povedať, že sa jednalo o desaťnásobne väčší rozsah výstavby, ako sme si mysleli, lebo nejde len o samotné Machu Picchu, ale aj rôzne ďalšie lokality. Muselo to byť naplánované na mnohých úrovniach.

 

Takýto objav by zrejme pred pár desaťročiami vôbec možný nebol...

Moderné technológie nám niekedy rozhodne pomáhajú pochopiť oveľa viac ako len vykopávky. Iba pomocou rádiokarbónového datovania malých vzoriek sme boli schopní stanoviť celú chronológiu lokality! Navyše sú oveľa menej invazívnym spôsobom skúmania - vďaka diaľkovej detekcii pôdy môžeme vidieť, čo sa deje pod pôdou, a teda aj to, ako Inkovia stavali Machu Picchu, a to bez toho, aby sme pôdou čo len trochu pohli. Domnievam sa, že toto je budúcnosť archeológie.

 

Aké objavy by ešte budúcnosť mohla priniesť?

Myslím si, že záhadu Machu Picchu sa nám nikdy vyriešiť nepodarí, lebo toto miesto má svoje vlastné tajomstvá. Mňa osobne však veľmi zaujímajú ľudia, ktorí stoja za jeho výstavbou, a verím, že vďaka podrobnejšiemu výskumu a s novými nástrojmi, ktoré teraz archeológia používa, raz dokážeme zistiť, kto, kedy a ako postavil Machu Picchu, pretože ani to zatiaľ nevieme. Existuje mnoho vedeckých otázok, ktoré by si mali klásť nielen vedci, ale aj turisti.

 

Machu Picchu ročne navštívi okolo milión ľudí, čo vedie k obavám o jeho zachovanie. Myslíte, že by mali lokalitu úplne zavrieť?

Viem, že peruánske ministerstvo kultúry na riadení samotného Machu Picchu veľmi úzko spolupracuje s UNESCO a som presvedčená, že urobili veľa práce. Vytvorili napríklad nové turistické okruhy aj vstup na dne údolia. Keďže cestovný ruch na celom svete každým rokom rastie, myslím si, že by sme sa tomu mali prispôsobiť.

V národnom parku Machu Picchu sa to však už deje, pretože napríklad uzavreli niektoré lokality, vrátane Intihuatany, kam sa už turisti nedostanú. Takže existuje niekoľko krokov a niekoľko faktorov, ktoré by sme mali mať na pamäti, no verím, že peruánske ministerstvo kultúry veľmi úzko spolupracuje s Machu Picchu a vedia, ako to zvládnuť.

 

Čo by ste poradili turistom, ktorí sa na toto úžasné miesto chystajú?

V Machu Picchu sa snažia návštevníkovi ukázať, že to nie je len o jednom kopci, ktorý poznáme z pohľadníc. Je tu múzeum, je tu mesto. Existuje veľa možností na túry, na návštevu rôznych archeologických lokalít, takže z môjho pohľadu je hlavnou radou pre turistov, aby si skúsili vyhradiť viac času a navštívili rôzne miesta. Aby si pozreli celý park a pochopili, ako sa vyvinul a prečo je Machu Picchu tak dôležité.