Návštevníci kysuckej obce Korňa môžu obdivovať sedem divov, ktoré spolu s množstvom kultúrnych pamiatok uchovávajú históriu a život obyvateľov.
Prvým divom obce je veterný mlyn v Nižnej Korni. "Dáva do povedomia starý veterný mlyn v osade u Šulca, ktorý je však už v zlom technickom stave. Nachádza sa v ťažko dostupnom teréne, preto je potrebné prejsť približne tri kilometre cez les. Odporúčame sa k nemu prejsť, spoznávať prírodu, započúvať sa do okolitých zvukov a pokračovať k ďalším zaujímavým miestam obce," povedala starostka Marianna Bebčáková.
Ďalším divom je drevený kostolík, terajšie Pastoračné centrum Korňa. "Pôvodný drevený kostol v Korni vznikol v roku 1948 prestavaním z bývalého súkromného domu. Bol zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu a z turzovského bočného oltára bol doňho prenesený obraz Božského Srdca Ježišovho. Dnes slúži ako pastoračné centrum. Na mariánskom pútnickom mieste a mieste modlitby na hore Živčáková patria k ďalším korňanským divom kostol Panny Márie Matky Cirkvi a kaplnka Márie Kráľovnej Pokoja," doplnila starostka.
Známym divom kysuckej obce je miestny prameň prirodzene vyvierajúcej ropy. Nachádza sa približne 150 metrov od parkoviska pri hlavnej ceste a je k nemu voľný prístup. V roku 1973 ho vyhlásili za chránený prírodný výtvor a od roku 1995 je prírodnou pamiatkou.
"Obyvatelia v minulosti využívali ropu na kúrenie, svietenie aj mazanie. Prvá ťažba z prameňa v blízkosti osady Muchovci sa uskutočnila už v roku 1900. Naposledy sa uskutočnil prieskumný vrt v rokoch 1997 až 1999 neďaleko od prameňa. Naplánovaný bol do hĺbky 1500 metrov, skončil sa však v hĺbke necelých 1300 metrov a ropu vtedy nenašli," uviedla Bebčáková.
V Korni na Vígľaši stoja tri mohutné lipy, ktoré má obec aj v erbe. "Erb Korne má na spodnej strane striedavé modré a biele vlny - biela a čierna voda. Nad vlnami je jeden kopček a na ňom stoja tri lipy," hovorí o ďalšom korňanskom dive starostka.
Nehmotným divom obce sú Hricovia, ktorí chodili v období Vianoc s betlehemcami a koledovali, dodala Bebčáková.
Novou dominantou obce Korňa je Múr histórie. Jeho vybudovanie je pilotným projektom na záchranu historického dedičstva a architektúry Kysúc. Iniciátormi projektu sú riaditeľ Organizácie cestovného ruchu (OCR) Kysuce Radovan Jakuš a architekt Stanislav Mikovčák, ktorí oslovili s ponukou na spoluprácu starostku Korne Mariannu Bebčákovú.
"Vďaka vybudovaniu Múru histórie sa podarilo zachovať štítové steny dvoch dreveničiek. Mladšia je z roku 1940 a pochádza spod osady U Chylov z Korne. Väčšia drevenička z Podvysokej je z roku 1849 a je od majiteľky, ktorá pochádza z kornianskej osady Murašonky. Drevenice dopĺňa kamenný chliev z materiálu rozobratej kamennej pivnice z osady Zátoky, s typickou sedliackou dvojkrídlovou drevenou bránou," uviedla starostka.
Riaditeľ OCR Kysuce doplnil, že projekt Múr histórie by mohol pomôcť zachovať aspoň časti z dreveníc a iných historických objektov v dezolátnom stave. "Preto sme hľadali partnera a našli sme ho v obci Korňa, a najmä v pani starostke. Do projektu sa vložila s veľkým zanietením. Zapojila do realizácie šikovných obecných pracovníkov, ale aj veľa dobrovoľníkov a darcov, ktorí dopomohli konečnému výsledku. Bolo to za málo peňazí veľa muziky, na celý projekt sme vyčlenili 8000 eur. A pokiaľ by nebolo starostky a jej zamestnancov, tak by asi Múr histórie nestál," povedal Jakuš.
"Naši zamestnanci najskôr vybudovali kamenno-betónový základ, na ktorý potom postupne prenášali jednotlivé drevené prvky. Podarilo sa zachovať len štítové steny. Strechy boli prepadnuté a nepodarilo sa ich zachovať, museli sme ich nahradiť novými drevenými prvkami. Chcem sa poďakovať obyvateľom našej obce, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k vytvoreniu tohto jedinečného diela. Stalo sa dominantou a možno aj ôsmym divom našej obce," doplnila Bebčáková.
Nápis Múr histórie vyrezal a daroval obci Jozef Jakuš, ktorý pôsobil v Korni 11 rokov ako obvodný lekár. "Je to fantastická myšlienka. Hovoril som už s niektorými Korňancami, zas budú mať na čo byť pyšní. A skutočne oprávnene. Pomáhali pri realizácii a vidieť to aj na konečnom výsledku. Ako lekár som chodil po jednotlivých kopaniciach, osadách a tam sme sa stretávali s budovami, ktoré ešte fungovali," zaspomínal si.
