Hrad Slanec toho má za sebou veľa, stále však dokáže návštevníkov očariť zvyškami svojej bývalej krásy. Ak máte radi históriu, rozhodne by ste ho pri svojej návšteve tejto časti Slovenska nemali obísť.
Podľa archeologických nálezov bola táto lokalita osídlená už v neolite, ešte v roku 1270 sa však hrad v písomnostiach nespomína. S najväčšou pravdepodobnosťou sa s jeho výstavbou začalo krátko nato, lebo prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1281.
Pôvodnými majiteľmi panstva boli Abovci, ktorí však po bitke pri Rozhanovciach (1312) strácali postupne vplyv aj majetky a v roku 1330 hrad získal Magister Wiliam Drugeth. Majetkom rodiny však zostal len krátko, o pár rokov prešiel do rúk kráľovskej koruny. V roku 1386 daroval uhorský panovník Karol Malý Slanský hrad rodu Lossonczyovcov a až o dvesto rokov neskôr (1595) prešiel po smrti Anny Lossonczy do rúk jej manžela grófa Žigmunda Forgáča a jeho rodu.
V priebehu 17. storočia potom hrad často menil majiteľov, niekoľkokrát ho dobyli povstalci. V roku 1678 bol krátko v moci oddielov Imricha Tökölyho, ktoré stavbu podpálili, keď sa k nej priblížili cisárske vojská. Tie onedlho na príkaz panovníka Leopolda hrad úplne zničili a na dlhých 130 rokov ho poslali na smetisko dejín. Až v roku 1815 dal majiteľ panstva Jozef Forgáč zrekonštruovať centrálnu hradnú vežu (donjon), zvanú Nebojsa a zriadil v nej rodové múzeum.
Počas druhej svetovej vojny však začala hradná veža chátrať a v roku 1945 vyhorela. Drevená strecha bola po požiari obnovená, no začiatkom 21. storočia sa postupne vplyvom poveternostných podmienok úplne rozpadla a od tej doby bola celá zrúcanina vystavená prírodným živlom.
Hrad Slanec sa začal zachraňovať v roku 2012 z prostriedkov ministerstva kultúry, tohto roku na obnovu ministerstvo kultúry prispelo sumou 26 000 eur. Na pôvodne gotickom hrade pracuje od júna do novembra prostredníctvom úradu práce 20 nezamestnaných robotníkov.
