Bojnický zámok

Je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov.

Pôvodne bol dreveným hradom a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Prvá písomná zmienka o existencii hradu pochádza z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.

Výsledkom vtedajších stavebných aktivít je dodnes zachovaný pôdorys v tvare pretiahnutého oválu strednej obytnej časti hradu postavenej okolo malého nádvoria so studňou.

Bojnický hrad i panstvo vždy boli kráľovským majetkom. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi.

Podľa povestí sám kráľ Matej rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja.

Po jeho smrti sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1523. Vtedy bolo vybudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v murive aj s vežami dodnes.

K vstupnej bráne s padacím mostom sa pripájali vnútorné hradné múry prerušované v pravidelných odstupoch štyrmi vežami.

V 16. storočí patril hrad rodu Thurzovcov, ktorí ho upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.

Po vymretí rodu Thurzovcov hrad opäť pripadol korune a kráľ Ferdinand III. ho v roku 1643 daroval Pavlovi Pálffymu za pomoc v boji proti Turkom a odbojnej uhorskej šľachte.

V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. A jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.

Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný majiteľ - gróf Ján František Pálffy. Bol významným súkromným zberateľom a svojim zberateľským úsilím presiahol miestne pomery.

Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov.

Východiskovým bodom pri zariaďovaní jednotlivých objektov kaštieľov i palácov bola snaha grófa Pálffyho vytvoriť jednotný slohový celok exteriéru i interiéru. Z toho pohľadu patrí prvenstvo zámku v Bojniciach, ktorý dal gróf prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v priebehu rokov 1889 až 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok.

• Otváracie hodiny

• Vstupné

• Kultúrne podujatia

Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice
Zámok a okolie 1
972 01 Bojnice
Tel.: +421-46-5430 624, +421-46-5430 633
Fax: +421-46-5430 051
E-mail: sekretariat@bojnicecastle.sk

Zdroj/autor: bojnicecastle, e-obce, drom

VIDEO Bojnický zámok